Nezvestná ponorka mala dostatok kyslíka na to, aby udržala ľudí na palube nažive štyri dni. Ale obmedzené množstvo vzduchu nie je zďaleka jediným nebezpečenstvom, ktoré pasažierov ohrozuje. Toto je najlepší a najhorší scenár, akému môžu čeliť.

Kontrola je nevyhnutná

Pri takej nebezpečnej expedícii, akou je zostup k Titanicu, je potrebné skontrolovať dlhý zoznam palubných systémov a množstvo environmentálnych rizík, ktoré sa musia pred začiatkom plavby vyhodnotiť, informuje The Guardian. „Keď sa ľudia ocitnú v takejto potenciálne nebezpečnej situácii, chcete si byť absolútne istí, že je všetko skontrolované, než sa vydáte na cestu,“ povedal Stefan Williams, profesor námornej robotiky na Univerzite v Sydney.

V súčasnosti nie je jasné, aké kontroly boli vykonané predtým, ako sa posádka ocitla na palube ponorky, je však pravdepodobné, že boli dodržané štandardné procedúry. Kontrola je absolútne nevyhnutná vzhľadom na drvivý tlak, ktorý vzniká v hĺbke 3 800 metrov pod hladinou mora, v ktorej Titanic spočinul, a vzhľadom na reálnu možnosť, že sa ponorka stratí. Miesto sa totiž nachádza pomerne ďaleko od pobrežia Newfoundlandu.

Samotný Titanic je nebezpečnou konštrukciou, do ktorej by sa mohol ponorný čln zachytiť, ale riziko môžu predstavovať aj stratené rybárske siete vlečných lodí a iný unášaný materiál na mieste alebo v jeho blízkosti. Expedícia zvyčajne plánuje udržiavať bezpečnú vzdialenosť od vraku, hoci silné podmorské prúdy spôsobujú v tomto smere problémy. Ak dôjde k zamotaniu ponorky, nie je nič, čo by posádka zvnútra mohla urobiť.

Údajne nemá akustickú signalizáciu

Očakávalo sa, že ponorka Titan strávi dve hodiny zostupom k Titanicu, niekoľko hodín prieskumom miesta a ďalšie dve hodiny bude trvať vynorenie. Keď sa plavidlo ponáralo hlbšie, systém mal v reálnom čase hlásiť stav trupu. K strate kontaktu však došlo už hodinu a 45 minút po začiatku expedície. Mnohým však vrásky na čele spôsobuje fakt, že ponorka bola vyrobená z uhlíkových vlákien.

Hoci plavidlo bolo navrhnuté na plavbu do hĺbky 4 000 metrov a malo bezpečnostnú rezervu na plavbu do väčších hĺbok, odborníci z odvetvia uviedli, že iné hlbokomorské plavidlá používali len oceľ alebo titán, aby zabezpečili, že trup vydrží tlak. Uhlíkové vlákna sa všeobecne považujú za riadne neotestovaný a neoverený materiál. Keď zlyhajú, následky môžu byť katastrofálne.

Keď je Titan ponorený, komunikácia s podpornou loďou na hladine prebieha prostredníctvom akustického spojenia. To by malo fungovať aj v prípade výpadku hlavného zdroja energie. Loď by tak stále mala informáciu o tom, kde sa ponorka nachádza. Podľa niektorých správ však Titan akustickú signalizáciu nemal.

Rizík je mnoho

V prípade výpadku energie mal Titan zhodiť závažia, vynoriť sa a okamžite nadviazať rádiové spojenie s podporným plavidlom, za predpokladu, že rádiové spojenie malo samostatné napájanie. Ak by incident na palube vyradil všetku elektrinu, ponorka mohla byť unášaná na hladine a čakať na záchranu.

Ak by sa aj ponorka dostala na hladinu, pre posádku by to neznamenalo istú záchranu. Poklop je totiž uzatvorený zvonku. Posádka by sa tak stále musela spoliehať na núdzové zásoby kyslíka. Desivou alternatívou je požiar vo vnútri kabíny. Vzduch v ponorke býva obohatený o extra kyslík, čo zvyšuje riziko vzniku požiaru. Núdzový výstup na hladinu by mal byť možný, no uhorenie či otrava dymom sú stále veľkým rizikom.

Aký je najlepší scenár?

Ak plavidlo uviazlo na morskom dne, veľkú šancu nájsť ho majú len špecializované hlbokomorské ponorky a sonarové zariadenia. Titan sa na plavbu vydal s dostatočným množstvom kyslíka, aby vydržal pilotovi a posádke štyri dni, ale obmedzené množstvo vzduchu nie je jediným problémom. Ak by plavidlo stratilo energiu, teplota v kabíne by rýchlo klesla na mrazivé 4 °C, dodáva Williams.

Najviac sa odborníci obávajú scenára, že plavidlo utrpelo katastrofickú poruchu. Pri takejto hĺbke by porušenie trupu malo ničivé následky, ktoré Williams prirovnáva k explózii malej bomby. To by pravdepodobne zaznamenali vojenské hydrofóny, ktoré sú rozmiestnené po celom oceáne.

Najlepší scenár je, že plavidlo sa vyplavilo na povrch a podarí sa ho nájsť vizuálne alebo pomocou radaru, dodáva Williams. Aj keď situácia nateraz nevyzerá dobre, rodiny a priatelia sa nevzdávajú nádeje, že sa ich blízkych podarí zachrániť. Terry Virts, blízky priateľ miliardára Hamisha Hardinga, ktorý je taktiež na palube, sa podľa webu Unilad vyjadril, že Harding si bol vedomý rizík, no nerád o nich hovoril.

Posledná správa, ktorú Virtsovi poslal, znela nasledovne: „Hej, zajtra ideme von, vyzerá to dobre, počasie bolo zlé, takže sa čakalo.“

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Svitla nádej: Záchranári pátrajúci po ponorke počuli pod hladinou búchanie. Opakovalo sa každých 30 minút