Foto: TASR / Unsplash

V roku 1933 vstúpili obaja bratia do Hitlerovej nacistickej strany NSDAP a počas vojny šili obuv výlučne pre Wehrmacht.

Adolf a Rudolf Dasslerovci vlastnili spoločnú obuvnícku firmu, ktorá šila topánky pre atlétov aj vojakov nacistickej armády. Keď sa rozdelili, ich nezhody priniesli svetu založenie značiek Adidas a Puma, ktoré boli niekoľko desiatok rokov hlavnými svetovými konkurentmi v obuvnícko-športovom priemysle. 

Dnes sú Adidas aj Puma poprednými výrobcami nielen topánok, ale aj rôzneho oblečenia a doplnkov, pričom tieto firmy majú tiež po svete miliardové reklamné kontrakty. Na prvý pohľad ide jednoducho o konkurenčné firmy, z ktorých mal vždy mierne navrch Adidas. Pravdou však je, že za týmito gigantmi športovo-módneho priemyslu sa ukrýva fascinujúci príbeh dvoch bratov, ktorí sa po hádke stali najväčšími rivalmi.

Narodení pre spoločný biznis

Začiatky spoločného podnikania bratov Dasslerovcov sa datujú ešte do roku 1924. Vtedy Adolf (24) a Rudolf (26) založili Gebrüder Dassler Schuhfabrik, teda v preklade Obuvnú fabriku bratov Dasslerovcov. Napriek nulovým skúsenostiam z biznisu sa obaja bratia perfektne dopĺňali. Zatiaľ čo Adolf zisťoval u športovcov ich požiadavky na pretekársku obuv a premýšľal nad inováciami, Rudolf sa staral o predaj a rast značky.

Odhodlaní bratia spočiatku vyrábali topánky v miestnosti domu, kde sa sušila bielizeň a umýval riad. Keďže po prvej svetovej vojne bola dodávka elektriny v meste Herzogenaurach (asi 25 km od Norimbergu) nestabilná, Dasslerovci si tak museli podľa DW často produkovať vlastnú energiu z pedálovania na stacionárnom bicykli.

Foto: Profimedia – oddiel Wehrmatchu v Berliner, 1940

Napriek všetkým uvedeným komplikáciám sa Adolf a Rudolf nevzdávali. Ich firemný biznis naberal postupne na sile a záujme verejnosti, pričom azda najviac si pomohli tým, že v roku 1933 vstúpili do nacistickej Hitlerovej strany NSDAP. V dobe, kedy sa väčšina fabrík zatvárala, respektíve menila na armádne a vojenské ciele, mali bratia Dasslerovci asi najväčší rozmach.

Topánky, ktoré ovplyvnili druhú svetovú vojnu

K produkcii spoločnej firmy Dasslerovcov treda dodať, že sa zameriavali primárne na športovú obuv. Ich prvou veľkou inováciou bolo vyrobenie atletických topánok s hrotmi na spodnej strane. Dovtedy sa používali ostne z kovu, no Adolf Dassler ako hlava výroby prišiel na spôsob, ako športovcom uľahčiť prácu. Kov nahradil plátnom a hrubou gumou, čo sa v atletickej obci stretlo s veľkým nadšením.

Keďže tento druh obuvi sa využíval vo viacerých atletických disciplínach, firma Dasslerovcov tak zrazu dodávala topánky pre väčšinu nemeckých aj zahraničných atlétov. Adolfovi Dasslerovi pomohla v protekčnom predaji aj jeho pozícia v Hitlerovej mládežníckej organizácii (Hitlerjugend), kde zastával post manažéra športových aktivít.

Pre bratov obuvníkov nastal ďalší veľký zlom počas Olympijských hier 1936 v Nemecku. Počas podujatia, ktoré  je v historickom kontexte známe aj ako Hitlerove hry, nosil obuv od Dasslera aj športovec menom Jesse Owens. Tento americký šprintér bol na hrách odsúdený na kritiku a neúspech, keďže voči športovcom tmavej pleti boli vykonávané rôzne špinavosti a diskvalifikácie s cieľom zvýhodniť nemeckých a spojeneckých športovcov.

Foto: Unsplash

Owens je však dodnes považovaný za hviezdu, ktorá sa nepoddala kritike a z hier si odniesol štyri zlaté kovy. Aj Owensov úspech tak priniesol Dasslerovcom a ich výrobkom obrovskú slávu, pričom v nasledujúcich rokoch vyrábali fabriky denne v priemere 1 000 párov topánok a ročný predaj sa pohyboval na hranici 200 000 párov.

Vojnu prežili vďaka postaveniu, rozdelenie malo viac dôvodov

So začiatkom druhej svetovej vojny nastal vo svete chaos. Dasslerovci si síce uvedomovali komplikácie a možné následky, no ich spoločnosť prežila hlavne vďaka tomu, že obaja mali v štruktúrach NSDAP rešpekt a isté postavenie. V nasledujúcich rokoch sa ich výroba orientovala len na vojenskú obuv pre členov Wehrmachtu, no aj to vydržalo len do roku 1943.

Fabriky boli nútené zastaviť produkciu obuvi, keďže v tamojších priestoroch sa začali konštruovať protitankové zbrane. Po vojne síce reštartovali výrobný proces, no v roku 1948 bol všetkým spoločným dňom koniec. Po sérií hádok a nezrovnalostí sa bratia odcudzili a prerušili všetky spoločné aktivity, uvádza WSJ.

V rovnakom roku sa starší z bratov, Rudolf, rozhodol pokračovať v biznise sám a založil značku Puma. Firma najskôr niesla názov RuDa (prvé písmena z mena a priezviska zakladateľa), no postupne prebral podobne znejúci názov s odkazom na rýchle dravé zviera. Do vlastnej značky sa, samozrejme, pustil aj Adolf, ktorý v roku 1949 uviedol na trh Adidas (Adi Dassler).

Foto: Unsplash

Konkrétny dôvod ich sporu nie je dodnes jasný, no viacero zdrojov sa stretáva v názore, že za tým stáli ich manželky. Obe ženy sa vraj nerešpektovali a snažili sa bratov rozhádať.

V láske sa nemali ani ich potomkovia. Ako uvádza Business Insider, ich rivalita rozdelila mesto Herzogenaurach na 70 rokov v takom rozsahu, že obe rodiny navštevovali rozdielne obchody, holičstvá, reštaurácie, bary či pekárne. Ich mesto sa dokonca prezývalo ako „Mesto ohnutých krkov“, keďže každý pozeral len na obuv ľudí, ktorá jasne ukazovala náklonnosť k jednému, respektíve druhému bratovi.

Puma

Aj keď sa vydali na samostatné cesty, koncept bratov ostal takmer identický. Rudolf sa vo svojej novej firme zameriaval na obchodnú prosperitu, predaj a rôzne zmluvy so športovcami po celom svete. Vďaka brilantným diskusným schopnostiam sa v nasledujúcich desiatich rokov objavila obuv od Puma na nohách viacerých svetoznámych športovcov na podujatiach od Olympiády až po Majstrovstvá sveta vo futbale.

Foto: Unsplash

Puma nabrala svetové rozmery až pod vedením Armina Dasslera, teda Rudolfovho syna. Ten sa snažil udržať značku v dobrej kondícii a nezaostávať za hlavnou konkurenciou v podobe rodinného rivala Adidas či Nike, ktorá vznikla v roku 1964. Rudolf Dassler zomrel v roku 1974 na rakovinu pľúc, no jeho odkaz napredoval vo veľkom. Ba čo viac, dnes je Puma vďaka mohutným investíciám opäť na vrchole, keďže zastrešujú desiatky športov, osobností či klubov.

Adidas

Adi Dassler sa vo svojej novej firme naďalej sústredil na potreby športovcov a inovácie. Ako sa uvádza v knihe Medzinárodné prípady v športovom biznise, Adolf si s propagáciou značky nerobil veľkú hlavu. V roku 1952 kúpil logo troch súbežných pásov od jednej fínskej firmy za 3 200 nemeckých mariek (dnes 1 600 eur) a fľašu whisky. V ďalších rokoch sa Adidas rýchlo dostal do sveta a jeho výrobky od topánok, cez pomôcky až po oblečenie nosili tie najväčšie športové osobnosti. Dnes je Adida,s mimochodom, aj vlastníkom značky Reebok či podielu 8,3 % vlastníctva nemeckého klubu Bayern Mníchov.

Foto: TASR – Robert Lewandowski, Bayern Mníchov

Sila tejto značky sa odrazila aj mimo športového odvetvia, keďže Adidas začal po 90. rokoch spolupracovať aj hudobníkmi či rapermi. Paradoxne, ich ikonický strih troch pásov na voľnočasových topánkach vznikol náhodne, keď sa riešilo, ako spevniť obuv a ochrániť ju pred rýchlejším opotrebovaním. Adolf Dassler zomrel v roku 1978, no navždy bude známy ako otec značky, ktorá zmenila odevný i športový priemysel.

Bratia Dasslerovci tak dokázali vybudovať spoločnú a neskôr aj dve samostatné veľké spoločnosti. Ako však dokazuje aj portál Statista, Adidas bol a vždy je minimálne jeden krok pred Pumou, a to nielen v ziskoch, ale aj v popularite či technológiách. Aj toto porovnanie možno vychádza z premisy, že zatiaľ čo Rudolf bol viac zaťažený na biznis, Adolf sa snažil počúvať ľudské potreby, čo odrážal aj vo svojich produktoch.

1
Uložiť článok
Komentovať