Foto: Youtube

Petra Sušaninová / / Veda
Bežne sa nad rastlinami, ich životom a pocitmi príliš nezamýšľame.

Slúžia na okrasu, ako potrava či ako liečivo, nezamýšľame sa však nad nimi ako nad cítiacou bytosťou. Je však predsa len možné, že by niečo cítili? Keď niečo ohrozuje človeka, okamžite nastúpi reakcia známa ako „únik alebo útok“, ako to však funguje u rastlín?

Nové poznatky, ktoré sa vedcom podarilo získať, možno zmenia váš náhľad na rastliny. Len pred niekoľkými dňami uverejnili vedci z Wisconsinskej univerzity výsledky štúdie, ktoré ukázali, že pri poranení reaguje rastlina podobným spôsobom, ako reaguje človek alebo zviera na bolesť. Zranená časť tela vyšle signál pripomínajúci nervový impulz.

Keď sa človek poraní alebo sa ocitne v ohrození, vyšle sa signál a telo začne vylučovať neurotransmiter zvaný glutamát. Ten zapríčiní vylučovanie adrenalínu a spustí sa reakcia úniku alebo útoku. Rastliny síce nemajú nervový systém, ktorý by mohol takúto reakciu zabezpečiť, ukázalo sa však, že predsa len sa istým spôsobom bránia.

To, že rastliny nemajú nervový systém znamená, že nedokážu ani vyplavovať neurotransmitery ako človek, dokážu však vyplavovať glutamát. Dokazuje to video, na ktorom rastlinu poškodila húsenica a tá na poranenom mieste vyplavila glutamát. Ten vyvolal tzv. kalciovú vlnu, ktorá je rastlinným ekvivalentom ľudského stresového hormónu.

Tento fenomén je pre vedcov o to viac fascinujúci, že signál sa naprieč telom rastliny pohyboval skutočne rýchlo, a to až jeden milimeter za sekundu. Keď sa rastlinou preženie ekvivalent stresového hormónu, uvedomí si, že niečo nie je v poriadku a môže adekvátne reagovať.

Aj keď vedci už nejaký čas vedeli o tom, že rastlina dokáže na hrozbu reagovať, doteraz nevedeli, akým spôsobom tento mechanizmus funguje a prvýkrát sa im ho podarilo viditeľne zachytiť. Špeciálne pre túto štúdiu totiž vytvorili geneticky modifikované rastliny, ktorých časti reagujú na prítomnosť kalcia svetielkovaním. Vďaka tomu mohli sledovať spomínanú kalciovú vlnu pohybujúcu sa naprieč telom rastliny.

Keď už mohli reakciu rastliny pozorovať pod mikroskopom, vedci sa zahrali na sadistov a poranili rastlinu húsenicami, za pomoci nožníc či rozmliaždením. Akonáhle došlo k reakcii, rastlina vyplavila látky, ktorých úlohou bolo odplašiť prípadného nepriateľa a zároveň začať proces hojenia poškodených štruktúr.

V tomto smere majú rastliny istú nevýhodu. Keď zacíti nebezpečenstvo zviera alebo človek, môže sa rozhodnúť, či ujde alebo sa dá do boja. Rastlina takú možnosť jednoducho nemá. Aj keď teda možno necíti bolesť takým istým spôsobom ako človek, predsa len sa pred nepohodlím nejakým spôsobom bráni.

Najbližšie, keď sa rozhodnete nejakú rastlinu odtrhnúť, myslite na to, že aj flóra niečo predsa len cíti.

allthatisinteresting
0
Komentovať (0)