foto: Surová dcérka

Vegánstvo môžeme označiť za jednu z najdiskutovanejších gastro tém.

Jesť mäso a živočíšne produkty či nejesť? To je otázka. Na názor a mnoho iného sme sa spýtali slovenskej blogerky Nikolety Kováčovej, ktorá je už dlhé roky zanietenou vegánkou a svojimi vegánskymi receptami inšpiruje ľudí po celej krajine a aj ľudí za jej hranicami.

Nikoleta, ty si azda najznámejšia slovenská vegánka. Ako dlho už si vegánkou? Boli časy, kedy si sa stravovala inak a jedla aj živočíšne produkty a mäso? Prečo si to zmenila?

Vegánkou som posledných 7 rokov a predtým som sa stravovala úplne bežne. Jedla som všetko. S vegánstvom som začala, keď som pracovne pricestovala do Indie. Najskôr to bolo z núdze, keďže v Indii sa nedalo stravovať tak, ako som bola zvyknutá. Takže som hľadala možnosti, ako sa stravovať. A práve vtedy ma inšpiroval môj najlepší kamarát, ktorý sa už chvíľu vegánsky stravoval. Všetko som si naštudovala a o týždeň som už jedla rastlinne. Potom sa pridala okrem núdze aj etická a ekologická stránka veci.

foto: Surová dcérka

Okrem priaznivých účinkov vegánstva na organizmus je často s vegánstvom spomínaný aj ekologickejší prístup. Čím vegánstvo prospieva našej planéte?

Vegánska strava má výrazne menšiu uhlíkovú stopu. Zmenou stravy na rastlinnú človek môže ušetriť cez 90 % uhlíkovej stopy jeho jedla. Klimatická kríza je najväčší problém, ktorému čelíme a súčasťou jeho riešenia je aj zmena nášho stravovania. Chovať viac a viac zvierat, ktorých už teraz je cez 50 miliárd, kvôli jedlu rozvinutého sveta, ktorý jedlom naviac plytvá, začína byť menej a menej udržateľné.

Čím vegánstvo prospieva človeku samému?

To je veľmi individuálne. Ľudia si najviac pochvaľujú viac energie, lepšie trávenie, zlepšenie stavu pleti či vlasov, schudnutie, vyriešenie menších zdravotných problémov. Veľa profesionálnych športovcov prechádza na rastlinnú stravu kvôli zlepšeniu vytrvalosti, skráteniu času regenerácie a väčšiemu množstvu sily. Aj mentálne to človeku vie priniesť viac vyrovnanosti a spokojnosti.

Vegánstva sa mnohí stránia, dokonca ním opovrhujú. V zahraničí je na pravidelnej báze množstvo protestov, na ktorých ľudia pochodujú s transparentami jediac za chodu mäso v akomkoľvek stave. Ako by si argumentovala vhodnosť vegánstva pred takýmto publikom?

foto: Surová dcérka

Je čoraz bežnejšie, že rastlinnú stravu odporúčajú aj lekári, výživoví odborníci a výživové spoločnosti. Vegánstvo môže byť naozaj zdravé a prospešné, ak sa človek stravuje správne. Nejde len o to, vynechať živočíšnu stravu. Človek sa musí naučiť jesť strukoviny, viac zeleniny, ovocia, orieškov, semien a naučiť sa, na čo si dávať pozor.

Celkovo je na tom vyvážená vegánska strava, kde nechýbajú žiadne živiny, určite lepši ako strava niekoho, kto je všetko, ale nedáva si na strave záležať, takže v strave živiny chýbajú. Vegáni sú prirodzene vedení k tomu, aby na svoju stravu viac dbali.

Kedysi si pracovala na fulltime v digitálnej agentúre. Je tomu dnes inak? Ako Surovú dcérku dokážeš skĺbiť s prácou? Koľko času denne alebo týždenne jej venuješ?

Posledné 2 roky pracujem na polovičný úväzok. Po skúsenostiach s fulltime prácou som vedela, že nechcem nikde tráviť všetok svoj čas, lebo naozaj nezostane žiaden na mňa a moje aktivity. Teraz som spokojná s tým, že 3 dni v týždni venujem agentúrnej práci a zvyšok venujem Surovej dcérke a Slovegánovi.

Tvoje jedlo je nielen krásne, ale aj chutné. Čo je základom jeho úspechu?

Emócie. Keď ochutnávam jedlo a mysľou sa vrátim do detstva. A keď jedlo chutí rovnako ako keď mi ho naposledy varila mama či starká, tak je to pre mňa výhra. Veľmi si to neuvedomujeme, ale jedlo je o našich emóciách, vie nás vrátiť do minulosti a to je veľmi silná emócia. Veľa ľudí nechce prísť o svoje obľúbené chute, lebo sú súčasťou našej identity a spomienok.

foto: Surová dcérka

Ako sa stať vegánom? Musí byť človek odhodlaný jesť inak alebo sa mu jednoducho mäso znechutí? Nechýbalo ti to zo začiatku?

Najlepšie je začať postupne. Najskôr vynechať mlieko a preskúmať rastlinné mlieka, potom redukovať mäso a syr, skúšať nové recepty a reštaurácie. Netreba sa do ničoho tlačiť, postupná zmena vydrží človeku najdlhšie. Človek určite musí mať nejakú motiváciu, či už to robí pre svoje zdravie, zvieratá alebo planétu.

Ja som začala pre seba a mäso mi nijak nechýbalo. Nikdy som však nepatrila k jeho najväčším milovníkom, lebo mi od detstva vadilo zabíjanie zvierat aj u nás na záhrade. Ja som na chuť mäsa celkom rýchlo zabudla, už si ju neviem presne vybaviť. Aj veľkí milovníci postupne na jeho chuť zabudnú a nebude im chýbať. Príde veľa iných a podobných chutí.

Povedz mi, je to, že tvoje vegánske jedlo vyzerá presne ako „nevegánsky“ originál, fígeľ ako ľahšie „vegánčiť?“

Nie je to fígeľ, ale je to pre mňa zábava. Varenie a experimentovanie ma baví. A takto viem ľuďom ukázať, že vegánska strava nie je lístie a kamene. Jedlo, ktoré pekne vyzerá, je základ k tomu, aby človek aj rád ochutnal. Ľudia sú často nedôverčiví k novým jedlám, takže klasické slovenské jedlá, ktoré poznáme, sú na zoznamovanie s vegánstvom dobrý začiatok.

Ako dlho ti trvá celá príprava jedného jedla aj s nafotením?

foto: Surová dcérka

Niekedy to trvá deň a niekedy tri dni. Všetko záleží od náročnosti receptu. Niekedy jedlo varím 3 až 5-krát, kým som spokojná a môžem ho odfotiť.

Fotíš aj si to aranžuješ sama?

Áno, foteniu sa venujem od strednej školy a pred pár rokmi som sa začala sústrediť na fotenie a styling jedla. Využívam to pri blogu, ale aj v agentúrnej práci. Niekedy fotím obsah na sociálne siete pre mojich či agentúrnych klientov. Fotenie je veľká časť mojej dennej práce.

Prvá slovenská vegánska kuchárka zožala obrovský úspech. Dokonca ti vychádza už aj druhá časť. Výnimočný na knihe je na prvý pohľad už len jej prebal, o obsahu nehovoriac. Povedz nám, čím si sa inšpirovala?

Nápad vydať prvú slovenskú vegánsku kuchárku vzišiel z úspechu slovenských receptov na mojom blogu. O halušky, segedín či guláš bol veľký záujem. Ale ani vtedy sme netušili, ako úspešná bude samotná kniha. Rozhodli sme sa dať dokopy 78 receptov, ale nechceli sme spraviť len kuchárku. Preto sme si dali záležať na celkovom spracovaní.

Obálka je z modrého plátna s bielou ražbou, recepty sme tlačili na udržateľný papier Fedrigoni. Nakoniec vznikla krásna kniha inšpirovaná modrotlačou, ktorá spája tradície a moderné vegánstvo. Doteraz sme predali viac ako 10 000 kusov kníh, čo je obrovský úspech s takto špecificky zameraným produktom. Podarilo sa nám osloviť nielen vegánov a to ma veľmi teší.

Byť vegánom chce určite motiváciu, ktorú má každý špecifickú. Aká je tá tvoja?

foto: Surová dcérka

V samom centre vegánstva je pre mňa myšlienka spravodlivosti. To, ako sa správame k zvieratám, nášmu životnému prostrediu a sebe navzájom, spravodlivé nie je. Preto som pri vegánstve zostala, na lepšom a spravodlivejšom svete mi vždy záležalo. Aj preto som vďaka vegánstvu možno viac vyrovnaná a cítim sa mentálne lepšie ako kedykoľvek predtým.

Niekto má doma psa, niekto mačku, škrečka, ty červy. Aký máš s nimi zámer?

Doma sme sa rozhodli začať kompostovať. Od jari máme vermikompostér, ktorý obývajú dážďovky. Tie z nášho rastlinného odpadu z kuchyne vyrábajú kompost a hnojivo, ktorý používame na hnojenie rastlín. Náš zámer je z nášho odpadu vytvoriť znova niečo cenné – hnojivo.

Zohráva v tvojom životnom štýle úlohu aj jemnocit voči zvieratám?

Milujem všetky zvieratá, nielen psy a mačky, ale aj divoké aj hospodárske. Teliatka a kravy sú pre mňa jedny z najkrajších zvierat. Cítim s nimi hlbokú empatiu a záleží mi na ich životoch.

Myslíš, že je mlieko zdravé? Sme jediný živočíšny druh na svete, ktorý pije cudzie materské mlieko.

Sme aj jediný druh, ktorý si šije oblečenie a používa internet. Pri nás argument tým, čo je a čo nie je prirodzené, nefunguje. Žijeme neprirodzené životy a to nie je nič zlé. Nie všetko prirodzené je správne a všetko neprirodzené nesprávne. Veci treba posudzovať inak. Osobne nevnímam žiadnu potravinu ako zdravú alebo nezdravú. Vždy ide o množstvo. Ako vegán však viem, že dokážem fungovať bez množstva potravín, ktoré nepovažujem za etické či ekologické. A tieto živočíšne potraviny si nesú aj svoje zdravotné riziká pri ich nadmernej konzumácií.

Je vegánska strava vhodná aj pre dieťa?

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie a iných odborníkov, je správne zostavená vegánska strava vhodná pre každého, aj pre deti, tehotné, kojace a starších ľudí. Dôležité je, aby šlo naozaj o vyváženú stravu, ktorá pokrýva všetky potreby dieťaťa.

Slovegán 2 – čo bude v nej nové? Čím bude iná?

zdroj: Surová dcérka

Slovegán 2 bude dokonalým pokračovaním. Tento rok už však nerobíme crowdfunding, ale ľudia si môžu knihu hneď kúpiť v predpredaji cez náš e-shop. Koncept a myšlienka zostáva rovnaká. Naši grafici navrhli znova krásnu obálku s plátnom vínovej farby. Zmení sa celý vzor, farba a v receptoch sa posunieme do trochu inej doby. V prvej kuchárke bolo napríklad veľa receptov z kysnutého cesta. Nájdete tam recepty na buchty, knedľu, langoše.

Teraz som sa ubrala smerom k rôznym rezom, smotanovejším receptom a piškótovému cestu. Je to mierny posun od receptov starej mamy k receptom našich mám, ktoré sme ako deti 90. rokov milovali. A do kuchárky sa dostali aj recepty, ktoré sa už do prvého dielu nezmestili alebo som si na ne netrúfla.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )