Foto: Viasat Nature

Bežná situácia, plávate v mori a zrazu vás napadne žralok.

Šok, panika a podľa stavu, v akom sa zo šlamastiky dostanete, post-traumatický stav. Každý bežný smrteľník by sa po napadnutí žralokom obrátil tomuto živočíchovi chrbtom.

Opačnú stratégiu zvolil Mick Fanning, trojnásobný majster sveta, víťaz 22 pretekov svetového poháru v surfovaní, ktorého pri finálnej jazde na pretekoch v Jeffreys Bay 2015 napadol žralok. Iba vďaka svojej duchaprítomnosti, keď kopol žraloka a snažil sa dostať surfovú dosku medzi seba a žraloka, mu zachránila nielen život, ale aj nespôsobila žiadne zranenia.

Nikto by sa nemohol čudovať, keby z Mickovej strany na adresu žraloka plynuli slová vášne a opovrhnutia, ale toto nie je rovnaká situácia, ako keď si odriete koleno na bicykli.

Sám Mick celý stret so žralokom hodnotil slovami: „Chystal som sa pádlovať z vlny dole a v okamžiku, keď som šiel na to, otočím sa a počujem šplechnutie. Cítil som, ako ma nejaká plutva zasiahla priamo do hlavy. Bol to chvost žraloka. Na chvíľu som skamenel a potom začal plávať čo najrýchlejšie preč,“ povedal. Video a popis z tejto situácie obleteli svet a stali sa hlavnou správou mnohých médií.

Za pomoci organizátorov aj samotných pretekárov vyviazol z tejto dramatickej situácie bez zranení, len s psychickou ujmou. Na dva roky prerušil svoju profesionálnu kariéru, aby sa vrátil a pokúsil sa bojovať opäť o najvyššie méty. Aj keď v roku 2018 ukončil Mick svoju profesionálnu činnosť, celú dobu mu táto udalosť nedala spávať. Sám priznáva, že o zmienenej situácii premýšľal a aj keď pre verejnosťou mal statočný výraz v tvári, v podvedomí cítil neustály strach.

Foto: Viasat Nature

Od bežného „prečo práve ja“ sa Mick zaoberal myšlienkou, prečo žralok útočil. A snažil sa pochopiť jeho dôvody. Faktom je, že v dôsledku globalizácie sa čím viac zmenšujú hranice medzi prirodzenou lokalitou žralokov a ľudí, nedostatok potravy v dôsledku rybolovu núti žralokov nachádzať nové loviská a tie súzasa , bohužiaľ, na úkor nás, ľudí.

Navyše, predátori, aj keď nie sú primárne ľudskými zabijakmi, uplatňujú svoj inštinkt v momente, kedy k nemu dostanú podnet. Rovnako, ako keď sa pokúšate vziať psovi jeho jedlo, zaútočí aj žralok v dôsledku vášho chovania. Čvachtanie, hádzanie sa do vĺn, zvuky, krik a samotná ľudskosť je pre nich impulzom.

Tu prichádza na rad aj zmena chovania samotného Micka Fanninga, ktorý si kladie základnú otázku, prečo. Podľa profesora Colina Simpendorfera je zrejmé, že žraloky sú ľuďmi extrémne ohrození. Kvôli záujmu o ich plutvy a aj nadmernému rybolovu prichádzame ročne o 50 až 100 miliónov žralokov. Zničujúci je nielen tento fakt, ale aj mnoho ďalších vecí, ktoré v rámci ekosystému svojimi aktivitami ľudstvo narušuje. Aj to je dôvod, prečo sa Mick rozhodol situáciou zaoberať a riešiť ju.

Foto: Viasat Nature

Potlačil svoj vlastný strach, vrhol sa do vĺn, tentokrát plávajúc v ochrannej železnej klietke a rozhodol sa žralokom pomôcť. Osobná prítomnosť Micka Fanninga sľubuje, že nepôjde o odvetu, ale o pochopenie, prečo a ako žraloky útočia a ako môžeme skĺbiť naše spoločné súžitie.

Celému snaženiu pomohol aj priateľský vzťah medzi Mickom a režisérom Taylorom Steelom. Spolu pred rokmi pripravovali dokument o surfovaní. Myšlienka spojiť osobnú skúsenosť s vedeckým názorom tak prináša pozoruhodný dvojdielny dokument Zachráňte žraloky, ktorý si môžu diváci pozrieť na Viasat Nature v sobotu 12. júna o 14:40 oba diely za sebou alebo v stredu 16. júna a 23. júna o 20:05.

V rámci dokumentu sa spojil Mick s Davom Wardom, ktorý sa pôvodne zameriaval na obmedzenie nelegálneho pytliactva divokej zvery, najmä nosorožcov v juhoafrickom národnom parku Kruger. Jeho technologické riešenia sa ukázali ako účinné aj vo výskume žralokov a vedy v prípadoch, ako je možné zachrániť žraloky pred vyhynutím.

Foto: Viasat Nature

Ďalším členom záchrannej misie je Carole Griedley, ktorá z pozície senior riaditeľky spoločnosti Cisco poskytla najnovší software a technológiu pre toto unikátne prostredie a prijala šancu stať sa certifikovaným potápačom a priblížiť sa tak žralokom.

Dr. Charlie Huveneers, ktorý vlastní doktorát na Macquarie University v odbore biológia a ekológia žralokov, prispel do výskumu nasadením akustického značkovacieho a monitorovacieho systému žralokov. Spomínaný Colin Simpfendorfer je profesorom morskej biológie na Vysokej škole vied a techniky, ktorý má viac ako 25 rokov skúseností s výskumom žralokov a jeho názory majú veľkú váhu.

Dr. Neil Hammerschlag je morským ekológom a pôsobí ako riaditeľ Shark Research & Conservation Programme na University of Miami. Neilov výskum sa sústredí na behaviorálnu ekológiu, biológiu ochrany a ekológiu pohybu morských predátorov, najmä žralokov.

A v neposlednej rade je tu Cristina Zenato, domorodkyňa z dažďového pralesa, v ktorom si vytvorila vášeň pre prírodu a divočinu. Pred viac ako dvadsiatimi piatimi rokmi pricestovala na Bahamy, aby sa naučila potápať, pracovala s viac než tuctom rôznych druhov žralokov na mnohých miestach. Jej hlavným objektom je žralok karibský v jej domovine na Bahamách. Cristina je zároveň jednou z prvých osôb na svete, ktorá jemným dotykom dokázala navodiť stav relaxácie u žralokov karibských.

Podarí sa nám ochrániť tieto nádherné tvory, ktoré sú kráľmi oceánov a morí? Veríme, že áno, ale odpovede na všetky otázky ohľadom žralokov hľadajte v júni na Viasat Nature v pásme programov Sezóna žralokov, počas ktorej bude odvysielaný aj dokument Zachráňte žraloky.

0
Uložiť článok
Komentovať