Po skončení 2. svetovej vojny, 8. mája 1945, resp. 2. septembra 1945, vystala otázka, čo urobiť s väznenými vysokopostavenými nacistami. Mnohí z nich boli zodpovední za zverstvá páchané na miliónoch obyvateľov najmä okupovaných štátov. Už v roku 1942 americký prezident Roosevelt varoval nacistických vodcov, že po skončení vojny ich čaká zaslúžený trest.
A k tomu skutočne po vojne prišlo. Ako prvé bolo potrebné nájsť miesto, kde sa vôbec medzinárodný súd zriadený na základe parity zástupcov štyroch veľmocí (USA, Spojené Kráľovstvo, Sovietsky Zväz a Francúzsko) bude konať. Do úvahy pripadali mestá ako Londýn či Moskva.
Nakoniec bol ale vybraný Norimberg. Mal totiž nepoškodený Justičný palác, väznicu a telocvičňu, ktorá sa neskôr zmenila na popravisko. Výber Norimbergu mal aj silný odkaz. Práve tu prišli do platnosti Norimberské zákony, na základe ktorých sa začali perzekúcie voči menšinám, najmä Židom.
Súd ako precedens
Norimberský proces bol vskutku jedinečný. Aj keď už aj predtým existovali rôzne medzinárodné konvencie o vedení vojny, zaobchádzaní so zajatými vojakmi, ranenými či s civilným obyvateľstvom, súd v Norimbergu sa musel po prvýkrát potýkať s viacerými formami zločinov, ktoré predtým neboli definované.
Napokon sa rozhodlo, že nacistickí predstavitelia budú súdení z hlavných zločinov, a to bolo rozpútanie a vedenie útočnej vojny a zločinov proti mieru, ďalej z vojnových zločinov a nakoniec zo zločinov proti ľudskosti.
Zaujímavosťou bolo, že bol súdený aj celý nacistický ozbrojený a bezpečnostný aparát. Súdené tak boli aj Gestapo, jednotky SS a SA, či vedenie strany NSDAP.
Medzinárodný súd s nacistami
Každá z krajín mocností mala hlavného sudcu a jedného zástupcu. Okrem toho obžalobu tvorilo 52 právnikov a tiež bolo 28 právnikov, ktorí obhajovali obvinených a 12 právnikov, ktorí obhajovali nacistické organizácie.
Až 24 nacistických pohlavárov bolo súdených v procese, avšak tie najväčšie „ryby“ ako Hitler, Himmler a Goebbels nemohli byť sudení, keďže spáchali tesne pred koncom vojny samovraždy, aby sa vyhli zatknutiu. Aj tak však na súde boli súdení také mená ako Göring, von Ribbentrop, Keitel, Speer či Hess.
Súd, ktorý trval takmer rok
Proces sa začal 20. novembra 1945 a celkovo prebehlo 403 otvorených zasadnutí tribunálu. Obžaloba obsahovala 100-tisíc dokumentov, 25-tisíc fotografií či mnohé filmové zábery.
Sudcovia si tak prezerali zábery z vojny či z vyhladzovania nepohodlných menšín. Obhajoba poukazovala na neprávoplatnosť súdu, keďže viaceré prvky obžaloby neboli pred vojnou kodifikované, alebo neboli v nacistickom Nemecku trestným činom.
Súd však zaujal stanovisko, že všetky spáchané zločiny sú podľa zvyklostí považované za kriminálne činy a to aj pred vojnou.
Mnohí obvinení sa tiež pokúšali vymaniť z toho tak, že vinu zvaľovali na nadriadených, teda na Hitlera, SS či Gestapo. Takisto sa odvolávali na poslúchanie rozkazov. Súd ale konštatoval, že v prípade vysokopostavených osôb s mocou a velením je ich spoluzodpovednosť nepopierateľná, lebo si museli uvedomovať dopad ich rozhodnutí.
Rozsudky si obžalovaní vypočuli 1. októbra 1946, teda pred 74 rokmi.
Tresty smrti či oslobodenie
12 nacistov bolo odsúdených na popravu obesením. Reálne však bolo vykonaných iba 10 popráv, keďže Martin Bormann, ríšsky protektor bol súdený v neprítomnosti a pravdepodobne zomrel 2. mája 1945, čo sa v tej dobe nevedelo. Hermann Göring zase tesne pred popravou spáchal samovraždu otravou kyanidom. Dodnes sa špekuluje, odkiaľ ho mal.
Ďalší nacistickí pohlavári ako ríšsky minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop, poľný maršal a náčelník štábu vrchného veliteľstva Wilhelm Keitel či majiteľ a vydavateľ protižidovských novín Der Stürmer Julius Streicher boli popravení obesením.
Iní nacisti, medzi nimi napríklad Rudolf Hess bol odsúdený na doživotie, Albert Speer na 20 rokov a ďalší na nižšie tresty. Došlo aj k trom oslobodeniam.
Zodpovednosť za zločiny
Norimberský proces mal veľký význam v tom, že vytvoril precedens, podľa ktorého boli neskôr súdení aj ďalší vojnoví zločinci z druhej svetovej vojny či z ďalších konfliktov. Ukázal do budúcnosti, že genocída či zločiny proti ľudskosti budú potrestané riadnym súdom a zodpovedné osoby sa za svoje ohavné činy budú musieť zodpovedať v súdnom procese.
Norimberský proces mal veľký význam aj pre dejiny. Vďaka vyšetrovaniu sa odhalili detaily systematického a masového vyvražďovania Židov. Odhalila sa tiež zodpovednosť Adolfa Eichamanna, jedného z hlavných organizátorov vraždenia Židov, ktorý sa v čase procesu ukrýval v Argentíne. Eichmanna napokon vypátrala izraelská tajná služba až v roku 1960. Po súde bol v roku 1962 popravený.
Nahlásiť chybu v článku