Putovanie trvalo viac než mesiac a prinieslo skúšku fyzickej aj psychickej odolnosti. „Išli sme mesiac a dvanásť dní, bez prestávky. Priemerne 23 kilometrov denne, je to dosť. Bolo to šialenstvo. Minulý víkend sme boli s kamošmi na túre na Liptove, bolo to asi 18 kilometrov. A tam som sa zamyslela, ako som to ja dala? Ako je to možné? Nastavenie mysle je fakt dôležité. Aj tá cesta je metaforou tvojho života. Prechádzaš si rôznymi stavmi, na tom spektre zažiješ všetko. A tak sa začneš tešiť z maličkostí!“ hovorí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Speváčka si uvedomila, že sila vôle a správne nastavená myseľ dokážu prekonať aj hranice tela. Najväčšou odmenou sa jej nakoniec stali úplne obyčajné veci: „Po vyčerpávajúcom mesiaci bola pre mňa obyčajná sprcha tou najväčšou vzácnosťou.“ Vďaka tejto skúsenosti pochopila, že skutočné šťastie sa často skrýva v maličkostiach, ktoré v každodennom zhone berieme ako samozrejmosť.
Dotyk dna a sila spoločenstva
Okrem fyzických ťažkostí prišli aj psychické výzvy, ktoré preverili jej vnútornú silu. „Ľudia tam chodia z rôznych dôvodov. Je tam veľa ľudí, ktorí prechádzajú rôznymi životnými prekážkami. Ja som šla naozaj tradičnou formou, spali sme na miestach pre pútnikov. Ráno ti svietia s baterkami, večer niekto nad tebou chrápe, siahneš si tam na dno. Ale s niektorými ľuďmi si tam vytvoríš dokonca puto. Jedlo je tam veľmi jednoduché, ale jesť s tými pútnikmi malo svoje čaro,“ dodala pre Evitu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Napriek náročným podmienkam v nej spoločenstvo pútnikov zanechalo hlboký dojem a priateľstvá, ktoré si bude pamätať navždy.
Nová identita a ticho od hudby
Knechtová sa rozhodla, že počas cesty nechce byť vnímaná ako známa speváčka, ale ako obyčajný pútnik. „Jedenkrát som si vymyslela, že som zdravotná sestra. Nechcela som hovoriť o tom, že som speváčka,“ priznala. Hudba, ktorá je jej profesiou i poslaním, tentoraz išla bokom – potrebovala si oddýchnuť aj od nej a dopriať si anonymitu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Podpora na ceste
Hoci bola cesta náročná, bez určitých pomôcok by ju, podľa vlastných slov, nezvládla. „Podporné látky boli. Jednou boli napríklad hydrogénové tablety, sú fantastické. Ani raz som nemala kŕče v nohách. A potom, napriek tomu, že som si povedala, že nebudem počúvať nič a budem len vnímať, tak posledné kilometre som mlela z posledného. Počúvala som podcasty Sajfu s Adelou.“
Fyzická príprava, podporné doplnky aj správna motivácia jej pomohli zvládnuť posledné kilometre, ktoré by inak boli takmer neprekonateľné.
Nahlásiť chybu v článku