Sirko Oleksandra​

/ 44 / mchl
Možno Vám pojem „Slam poetry“ veľa nehovorí.

No verte, že ak by ste sa zúčastnili jedného podujatia kde Vám naservírujú okorenenú poéziu dosť netradičným, ale zároveň excelentne príťažlivým spôsobom, ukazovateľ na meradle pozitívnych dojmov zaznamená vysoké hodnoty.

Dôkazom toho je aj turné Pan Slam 2017, ktoré sa konalo prednedávnom v slovenských mestách. Poeti štartovali v prešovskom CNK Wave, ktorému bol nápomocný aj Fond na podporu umenia. Hovoríte si, že ide o nový žáner, ktorý na Slovensku nemal obdobu. No po vyspovedaní Tomáša Straku zistíte, že slam bol, je a veríme, že aj bude pokračovať na našom území.

Cieľom tohto podujatia je prezentácia žánru „slam poetry“ v Česku a oživenie slovenského formátu. V čom myslíte, že spočíva úpadok slamu alebo jeho nevýrazná prezentácia na Slovensku?

Začiatky Slam poetry sú na Slovensku spojené s Lenkou Zogatovou, neskôr s festivalom Pohoda či Žilinským kultúrnym priestorom Stanica – Záriečie . Slam sa rovnako snažil veľmi oživiť Ferči Malík a voľačo bolo aj na EHMK 2013 v Košiciach. Bohužiaľ všetko toto (hlavne po Lenkinej smrti) boli len lokálne pokusy o niečo. Nikto reálne nebudoval scénu, tak ako to napríklad robia v Olomouci, Uherskom Hradišti, Plzni, Prahe, alebo tak ako sa to momentálne snaží rozbehať Dr. Filipitch na západe Čiech. Slam či chceme alebo nie, je komunitná forma básnického divadla. Tzn. na to aby mohol fungovať sa musí vytvoriť komunita umelcov a rovnako aj komunita divákov. Tiež je dôležitá celorepubliková sieť podnikov, kde si diváci zvyknú na slam chodiť. Potom už stačí „len“ jazdiť a slamovať, obiehavať prístavy. Tento lietajúci cirkus začal Anatol a je to správna cesta. Toto všetko v Čechách klape, na Slovensku nás to ešte čaká. Bez sieťovania to zasa ostane na dvoch českých exhibíciách do roka.

Na Slovensku sa mnoho podujatí tohto typu nekoná. Myslíte, že je tu potenciál rozvíjať slam poetry?

Odkedy sme sa toho chytili s mojou partnerkou a výbornou organizátorkou Luckou Ernekovou, tak to nie je veľmi pravda. Minulý rok sme robili tri slamy mimo Bratislavy + robil Ferči svoje KCčkové slamy. Toto leto máme na turné Panslam 10 slamov za 15 dní (a to nehovorím že sme si len tak random zaslamovali u Helmuta Bistiku v Medzeve). Takže akcií pribúda a česká strana je zo Slovenska či už kultúry, architektúry alebo prírody nadšená. Radi sa sem vracajú. Treba tiež povedať, že slamy robia pravidelne slovenskí Maďari v Komárne a potom Rakúšan Florián Niederseer sa snaží rozbehnúť slam v Bratislave, bohužiaľ v anglickom jazyku. Akcií je teda dosť ale sú málo propagované, čo sa dúfame čoskoro zmení aj vďaka Literárnemu klubu.

Majú sa konať prvé majstrovstvá Slovenska v slam poetry, v Česku to funguje už koľko rokov?

Česi mali prvý „mistrák“ v Olomouci v roku 2003. Väčšinu majstrovstiev organizovala Lenka, po tom ako nás opustila robia mistáky Bob, Hýsek, Tomáš Kůs Sweney z detour productions. V podstate tieto tri mená stoja za súčasnou kostrou slamu v Čechách. takže majú za sebou dlhú robotu a cestu za sebadefinovaním scény. Na Slovensku sa bude konať v Septembri v Banskej Štiavnici na Festivale Amplión, ktorý organizuje Ján Fakľa s Jankou Mikitovou,. Je to pre nás česť a radosť s nimi spolupracovať – Štiavnicu sme zvolili, nie len preto že je slovenským Parížom ale tiež pre to že potrebujeme rozbehať kultúru celoslovenský, nie len v Bratislave či v Košiciach. Plus tam majú východniari aj západniari zhruba rovnakú cestu. Stredoslovákov sme cestovaním zvýhodnili, oni ale majú Kotlebu tak je to aspoň malá kompenzácia. Ale teraz vážne bez humoru, cítime potrebu nosiť kultúru a hlavne akcie veľkého významu na stred Slovenska, proste umením proti fašizmu.

Sirko Oleksandra​

Čo sa týka toho kto sa môže na majstrovstvá prihlásiť, je nám to jedno. Prvú desiatku vyberieme sami podľa počtu prihlásených. Zahraničným (a teda hlavne Českým) slamerom sa silne nedoporučuje hlásiť sa. Nie je v tom žiadna zášť alebo nacionalizmus. Ale prvých pár rokov potrebujeme budovať našu scénu. Keď sa scéna postaví a my budeme mať dostatok silných a sebavedomých slamerov, radi prijmeme ľudí akejkoľvek národnosti, zatiaľ však musíme pozerať na to aby sa žáner uskutočnil lokálne tzn. slovensky.

Princíp hlasovania/ hodnotenia sa zakladá na dojme publiká, myslíte, že je to spravodlivé?

Samozrejme že to nie je spravodlivé. Ja sa často smejem na exhibičkách, že najlepší pocit na svete je nechať svoje najintímnejšie pocity a silu vlastnej osobnosti ohodnotiť desiatim opitým pražákom. Na druhú stranu, čísla sú tým čo robí slam atraktívnym pre publikum. V dobe lajkov, hejtov, smajlíkov a komentov si každý myslí, že sa môže a má právo ku všetkému vyjadrovať. Slam sa zosúladil s touto tradíciou. Je treba si ale uvedomiť že tento typ hodnotenia vypovedá oveľa viac o hodnotiacom ako o hodnotenom. Často sa stáva, že hodnotiaceho ktorý dá napr. primálo bodov, vypíska samo publikum. Bodovanie a forma súťaže udržuje show živú a ľudia túžia po show. Rovnako je to dôležitá spätná väzba, tá je ale rovnako subjektívna. Napr. človek ktorý svojimi básňami túži provokovať môže byť rovnako vďačný za 1 ako za 10, pretože vie že sa mu to podarilo…

Je možné porovnávať klasickú poéziu, stand up a slam poetry?

Dobrá poézia musí prežiť na papieri i na pódiu, a to je najvyššie kritérium ktoré by si mal básnik dať. Slam a stand up sa môžu zdať podobné vo svojej performatívnej forme, ale nie je to isté. Poslaním slamu ako i poézie je vyvolať silný zdieľaný pocit, nie len smiech ale i hnev, smútok, dojatie, zamilovanosť atď. Tým formálne ale i žánrovo stand up ďaleko prevyšuje. Je tu totiž presah do intelektuálnych ale i emočných či politických oblastí, ktoré stand up nikdy nenavštívi.

Sirko Oleksandra​

Stretli ste sa už niekedy s negatívnymi reakciami publika po prednese niektorého účinkujúceho?

Moja najnegatívnejšia skúsenosť bola keď sa v Karlových Varoch jedna slečna spýtala kamarátky prečo hovorím po slovenský a prečo sa nenaučím český. Nejde tu o primárne negatívnu reakciu na poéziu ale veľmi ma mrzí že slovenská kultúra a jazyk má u našich bratov stále menšie a menšie zastúpenie. Strácať toto spojenie je neuveriteľná škoda, hlavne v období v ktorom sa formálne hráme na akýsi multikulturalizmus, Vyšehrad či Európsku úniu.

Panslam je v podstate predstavenie perfomatívnej poézie v podobe turné po Slovensku, čo hovoríte na mesto Prešov a Centrum nezávislej kultúry Wave?

No Panslam má ambíciu byť prvým krokom k obnoveniu slovenskej slamovej scény a k nadviazaniu československej umeleckej spolupráce, aspoň na tejto úrovni.

Z Prešova pochádza moja mama a to mesto som vždy miloval (čo by som ako rodný Košičan asi nemal priznať). Mám tam veľa priateľov a všetci majú spoločnú úprimnosť, tvrdosť a nekonečnú vytrvalosť ísť nekonečne dlho za svojim cieľom, čo je na východnom slovenskú povinná výbava ak sa nechcete zblázniť. Wave je krásny priestor, jeden z najlepších na Slovensku. Určite s Wave chceme spolupracovať tak veľmi ako sa bude dať, je totiž jedným z podnikov ktorý má predispozíciu byť materským klubom slovenského slamu.

Sirko Oleksandra​

Máte nejaký odkaz pre verejnosť?

Nech sa spája a nerozdeľuje. Máme tu strašne veľa šikovných ľudí s pocitom osamelosti či neprijatia, ktorý odchádzajú preč a veľa ľudí s pocitom, že vždy musia byť prvý, jediný, najmúdrejší. Oba tieto prípady sú patologické a smutné. Nerozdeľujte sa, spájajte sa, je nás tu strašne málo na to aby išiel každý sám za seba. A jedzte mrkvu je zdravá …

A ako nás informoval aj Tomáš, Slamu sa môže zúčastniť každý. Kritéria sú dve: vlastný text a žiaden špeciálny kostým či rekvizita. Inak absolútna multižánrová sloboda. Hláste sa na FB Slam poetry SK alebo na [email protected]

TS Wave (Pavol Mezej)


Komentovať (0)