Výskum upozornil aj na význam životného prostredia. Ľudia, ktorí bývali s rodičmi alebo žili osamote, mali vyššiu pravdepodobnosť, že zostanú dlhodobo bez partnera. Naopak, bývanie s priateľmi či spolubývajúcimi sa ukázalo ako potenciálna výhoda.
„Mladí dospelí s nižšou mierou životnej pohody, mužským pohlavím, vyšším vzdelaním a tí, ktorí bývali sami alebo s rodičmi, zostávali bez partnera dlhšie,“ uvádzajú autori štúdie. Závery výskumu zároveň potvrdili, že muži mali všeobecne tendenciu zotrvávať v slobodnom stave dlhšie než ženy.
Dlhodobý slobodný život a jeho vplyv na psychiku
V ďalšej fáze sa vedci zamerali na to, ako dlhodobé obdobie bez partnera vplýva na duševné zdravie. Ukázalo sa, že mladí dospelí, ktorí zostávali slobodní, pociťovali výraznejší pokles životnej spokojnosti a silnejšie pocity osamelosti.
Najvýraznejšie sa prejavovali ku koncu dvadsiatich rokov života, keď sa začali častejšie objavovať aj príznaky depresie. Výskum však ukázal, že po vstupe do prvého vzťahu dochádzalo k citeľnému zlepšeniu psychickej pohody. „Celkovo naše zistenia ukazujú, že dlhodobé zotrvanie v slobodnom stave v mladom dospelom veku je spojené so stredne vysokým rizikom pre duševnú pohodu,“ vysvetlil Dr. Krämer.
Prečo je prvý vzťah v neskoršom veku náročnejší
Spočiatku sa dlhodobo slobodní ľudia a tí, ktorí si partnera našli, líšili len minimálne, no s pribúdajúcimi rokmi sa rozdiely medzi nimi výrazne prehlbovali. „To naznačuje, že vstup do prvého vzťahu môže byť v neskorých dvadsiatich rokoch náročnejší, najmä preto, že nižšia životná pohoda zároveň zvyšuje pravdepodobnosť, že človek zostane bez partnera dlhšie,“ dodal Dr. Krämer.
Nahlásiť chybu v článku