Foto: Profimedia

Od leteckého nešťastia v Andách, ktoré si vyžiadalo 29 obetí, ubehlo 50 rokov.

Tragickú haváriu lietadla v Andách z 13. októbra 1972 prežilo 16 ľudí. Aby vyviazli živí, museli robiť nepredstaviteľné veci, vrátane kanibalizmu. Na stretnutí po 50 rokoch priznali, že to, čo urobili, neľutujú.

V článku sa dozviete aj:

  • ako došlo k tragickej havárii lietadla;
  • s čím všetkým sa museli popasovať tí, čo prežili;
  • ako sa uchýlili ku kanibalizmu;
  • čo si o tom myslia po 50 rokoch.

Pilot urobil osudovú chybu

Roberto Canessa mal len 19 rokov, keď ako študent medicíny nasadal do lietadla spolu s tímom amatérskych ragbistov smerujúcich z Uruguaja na zápas do Čile (celkovo bolo na palube 45 ľudí). Aby sa dostali na miesto, museli v malom lietadle preletieť ponad nehostinné Andy, píše All That Is Interesting. Keď lietadlom začali otriasať turbulencie, pilot urobil osudovú chybu, aj kvôli hustej hmle nesprávne odhadol pozíciu a začal klesať v čase, keď boli ešte v nebezpečnej blízkosti hôr. Len o niekoľko sekúnd neskôr lietadlo narazilo do zasnežených vrcholkov.

Foto: Profimedia

Následky havárie boli strašné, niekoľko pasažierov zomrelo okamžite na mieste. Ďalší ležali v troskách s dolámanými kosťami a mnohými vážnymi poraneniami, niekoľkým z tiel vytŕčali úlomky lietadla. Roberto mal šťastie, prežil a vyviazol bez poranení. V priebehu nasledujúcich dní obete havárie postupne umierali na následky svojich poranení, ale aj kvôli podchladeniu. Aby toho nebolo málo, na preživších sa zosypala lavína a pripravila o život ďalších 8 ľudí. Zmietla so sebou aj tie biedne zásoby, ktoré sa mužom podarilo v okolí lietadla pozbierať.

Foto: Profimedia

Všetci dúfali, že ich čím skôr príde niekto zachrániť. Ako ale píše Simple Flying, nič také sa nedialo. Pátracie čaty síce boli vyslané už krátko po havárii, no lietadlo nespozorovali. Počas 8 dní pátrania helikoptéry niekoľkokrát preleteli aj priamo ponad trosky, no nevšimli si ich kvôli snehu. Nepomohol ani obrovský kríž, ktorý muži vyskladali z prázdnych kufrov. Napokon pátranie pozastavili s tým, že pravdepodobne celá posádka zomrela.

Trápil ich nedostatok kyslíka, zima, ale najmä ukrutný hlad

V teplotách klesajúcich až k -30°C museli napokon muži prežiť nekonečných 72 dní. Situáciu im sťažovala aj nadmorská výška, v riedkom vzduchu sa im ťažko dýchalo. Jeden z najväčších problémov však okrem poranení a chladu predstavoval nedostatok jedla, v okolí neboli žiadne rastliny ani zver. Úkryt si vyrobili z pozostatkov lietadla, pili vodu z roztopeného snehu a provizórne prikrývky si vyrobili zo zničených sedačiek.

Nando Parrado, Roberto Canessa, Sergio Catalán Foto: Héctor Maffuche, Public domain, via Wikimedia Commons

Človek, ktorý niečo také nezažil, si možno povie, že by konal inak. Canessa a jeho spolubojovníci ale nemali na výber. Po niekoľkých dňoch neznesiteľného hladovania stáli muži nad jednou z obetí s britvou a s úlomkami skla v rukách, píše The Independent. Najprv rozrezali šaty svojho mŕtveho kamaráta, následne aj jeho telo.

Foto: Profimedia

„Nikdy nezabudnem na prvý zárez 9 dní po havárii. Tenké plátky zmrznutého mäsa sme ukladali na kus plechu. Každý sa napokon odhodlal zjesť aspoň kúsok,“ napísal Canessa vo svojej knihe I Had to Survive (v preklade Musel som prežiť). Bál sa, že zošalel, keď vôbec na niečo také pomyslel, nehovoriac o samotnom zjedení svojho kamaráta. Jedno z najťažších rozhodnutí v živote mu napokon pomohol urobiť najstarší z preživších, 35-ročný Javier Methol, píše Daily Mail. Dohodli sa, že ak jeden z nich zomrie, jeho telo musí poslúžiť ako potrava pre ostatných.

Urobili, čo museli, aby prežili

Canessa (z ktorého sa neskôr stal detský kardiológ) sa po záchrane vyjadril, že akt považoval za akúsi prvú bizarnú transplantáciu. Neskôr sa prenos životne dôležitých orgánov z tela darcu do tela príjemcu stal spôsob, ako si uctiť zosnulého. Kanibalizmus, ktorý musel vykonať, aby prežil, ho zmenil navždy. Urobil niečo, o čom sa mu nesnívalo ani v tých najhorších nočných morách. Vďaka tomu, že študoval medicínu, dokázal odsunúť bokom emócie a myslieť ako chirurg v čase, keď vyberal orgány z tiel svojich priateľov.

Foto: Profimedia

O niekoľko týždňov neskôr, 8. októbra, sa napokon z rádia, ktoré sa im akýmsi zázrakom podarilo opraviť, ohlásilo, že po nich pátrajú opäť. Napriek tomu však bolo tým, čo prežili, jasné, že musia ísť hľadať pomoc. Ako informuje web History, Canessa, Nando Parrado a Antonio Vizintín sa napokon vybrali na cestu. Boli si takmer istí, že čoskoro zomrú. Po troch dňoch sa im ale podarilo vyjsť na vrchol hory. Po ďalších deviatich dňoch sa stalo napokon niečo, v čo už ani neverili. Natrafili na pastiera, ktorý im privolal pomoc.

Stretli sa po 50 rokoch

Dvom helikoptéram sa napokon 22. a 23. decembra podarilo 16 preživších z miesta tragédie evakuovať. 13. októbra 2022 sa muži po 50 rokoch opäť stretli. Jeden z nich, Carlos Paez, sa vyjadril, že sa stalo ich povinnosťou cestovať po svete a rozprávať ľuďom o 72 dňoch, ktoré strávili uprostred mrazivých hôr, píše Daily Mail. Dodáva, že najťažšie bolo po nehode stretnúť sa s rodinami tých, čo neprežili a vysvetliť im, čo musel urobiť, aby prežil. Ani jeden z nich však neľutuje, že urobil to, čo urobiť musel.

Foto: Profimedia

Samozrejme, ich príbeh bol v priebehu desiatok rokov zdokumentovaný niekoľkokrát. V roku 1993 napríklad vyšiel film Prežiť (Alive). V roku 2010 si zas diváci mohli pozrieť film Žijem! Prežil som haváriu lietadla v Andách (I Am Alive: Surviving The Andes Plane Crash). Vo filme Society of The Snow sa príbeh rozhodol rozpovedať aj Netflix. Premiéry by sme sa mali dočkať v roku 2023.

Najnovšie články