Preskúmali, čo spôsobilo kolaps ríše Mayov. Nová štúdia znie ako desivé varovanie pre súčasný svet

Vedci preskúmali 800-ročnú históriu, aby dospeli k záveru, že hlavné mesto kultúry a politiky ríše Mayov nazývané Mayapán, pochovala klimatická kríza. Podľa vedcov za jeho pádom stálo to, čomu čelí aj súčasný svet – sucho. 

Zmena klímy zmenila prosperujúcu civilizáciu

Toto sucho následne viedlo k občianskym nepokojom a tie zase priniesli politický kolaps. Ľudia potom radšej z mesta odchádzali a stiahli sa do menších a hlavne bezpečnejších osád.

Nová štúdia, o ktorej píše portál Science Alert, bola publikovaná v časopise Nature Communications a poskytuje zaujímavý pohľad do histórie starovekého národa Mayov a je aj varovaním o tom, ako zmena klímy môže rýchlo vyvolať tlak aj na tie najprosperujúcejšie civilizácie.

„Viaceré zdroje údajov naznačujú, že občianske konflikty výrazne vzrástli a tiež zovšeobecnené lineárne modelovanie koreluje medzi spormi v meste a s obdobím sucha medzi rokmi 1400 až 1450 nášho letopočtu,“ uvádzajú vedci v publikovanej štúdii.

Vedci tvrdia, že dlhotrvajúce sucho eskalovalo napätie, no následné zmeny odhalili odolnosť v regionálnom meradle a zabezpečili, že mayské politické a ekonomické štruktúry vydržali, a to až do kontaktu s Európanmi na začiatku 16. storočia.

Zabili elity a odišli z mesta

Na základe množstva historických záznamov a doplnení o novú analýzu ľudských pozostatkov, ktoré niesli známky traumatických poranení, čo poukazuje na konflikt, vedci objavili korelácie medzi obdobiami s vyšším počtom zrážok a zvýšeným počtom obyvateľov a medzi následným poklesom zrážok a zvýšeným množstvom konfliktov.

Vedci uvádzajú, že dlhotrvajúce sucho v rokoch 1400 až 1450 s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opusteniu Mayapánu. Štúdia naznačuje, že nedostatok vody ovplyvnil poľnohospodárske postupy a obchody, čo spôsobilo tlak na obyvateľov Mayapánu. Keď sa zásoby jedla zmenšili, situácia v meste sa stala vyhrotenejšou. Ľudia buď zomierali alebo odišli.

V masovom hrobe, ktorý bol naplnený pred opustením mesta, vedci našli množstvo pozostatkov ktoré pravdepodobne patrili rodinným príslušníkom Cocom, čo bola vládnuca dynastia Mayov. Na ich pozostatkoch bolo zrejmé, že zahynuli násilnou smrťou.

Reakcie ľudí na environmentálne tlaky, ako je sucho, sú zjavne zložité a líšia sa podľa regiónu a obdobia. Existuje množstvo faktorov, ktoré treba zvážiť pokiaľ ide o to, prečo sa historické obyvateľstvo správalo tak, ako konalo.

Presun ľudí do iných častí polostrova Yucatán, vrátane prosperujúcich pobrežných miest a politicky nezávislých osád, pomohol mayskej kultúre naďalej prosperovať aj po páde Mayapánu. Štúdia je prínosná v tom, že pred začiatkom španielskej nadvlády v regióne existovalo iba málo dôkazov o akomkoľvek konflikte v Mayskej civilizácii.

„Archeologické a historické záznamy sú vhodné na skúmanie minulých spoločenských účinkov klimatickej krízy počas dlhých cyklov,“ píšu vedci. Štúdia tiež dôkazom odolného systému prispôsobovania sa človeka životnému prostrediu. Vedci poznamenávajú, že tieto isté regióny spolu so zvyškom sveta opäť čelia klimatickej kríze.

Pozri aj:

Klimatické zmeny nespôsobila moderná doba. Podiel má na nich už poľnohospodárstvo Mayov