Ilustračná foto: Profimedia

Slnečnice zatiaľ sadili vedci v Černobyle a Fukušime.

Dve najväčšie jadrové havárie na svete – Černobyľ a Fukušima, sa vo veľkej miere podpísali na životnom prostredí. Do svojho okolia uvoľnili radiáciu a s jej následkami sa teraz človek musí vyrovnávať. Jedným z významných pomocníkov môže byť aj obyčajná slnečnica. 

Sadenie slnečníc

Katastrofické zemetrasenie z roku 2011, pri ktorom vlna cunami zasiahla prefektúry Miyagi a Fukušima, zanechala po sebe desaťtisíce mŕtvych. Aby toho nebolo málo, vlna zasiahla aj jadrovú elektráreň a následná séria výbuchov spôsobila, že sa do okolia uvoľnil toxický rádioaktívny odpad.

Nasledovali operácie s cieľom dekontaminácie, snahy odstrániť milióny litrov rádioaktívnej vody, ale tiež snahy vysporiadať sa s tuhým rádioaktívnym odpadom. Medzi všetkými procesmi dekontaminácie a snahy zlepšenia životného prostredia je tiež jeden, o ktorom sa až tak často nehovorí, a to je sadenie slnečníc, uvádza portál IFL Science.

Sadíme slnečnicu, ale aj horčicu, amarant a plamenník, o ktorých sa predpokladá, že dokážu absorbovať žiarenia,” povedal pre agentúru Reuters Koyu Abe, mních z budhistického kláštora Joenji.

Ilustračná foto: Unsplash

Odčerpáva radiáciu z pôdy

Sadenie niektorých rastlín, a najmä slnečníc, sa ukazuje ako mimoriadne zaujímavý spôsob na vyrovnávanie sa s radiáciou v pôde. Ukázalo sa to už v roku 1986 pri odstraňovaní následkov černobyľskej katastrofy, kde sa táto plodina vo veľkom sadila.

Slnečnice sú skutočne dobré pri zachytávaní určitých rádioaktívnych izotopov,vysvetlil Michael Blaylock venujúci sa výskumu pôdy ešte v roku 2011.

Prečo ale slnečnice? Nie je to pre ich vzhľad, ten je iba bonusom. Majú totiž mnoho praktických vlastností, ktoré ich predurčujú na čistenie územia po jadrovej havárii. Rastú rýchlo a prakticky kdekoľvek. Najdôležitejšie na nej však je, že koreňmi dokáže z pôdy odčerpávať rádioaktívny materiál a ten ukladať vo svojich listoch a stonkách, pričom ich ale nenecháva v koreni. Znamená to, že pri následnom spracovaní rastlín nie je potrebné ich vykopávať.

Ako to funguje?

Fytoremediácia alebo používanie rastlín pri odstraňovaní toxínov z pôdy bolo úspešne vyskúšané už v Černobyle, kde jadrová katastrofa zanechala pôdu kontaminovanú rádioaktívnymi prvkami, ako je cézium či stroncium. Pri pohľade do periodickej tabuľky chemických prvkov vidíme, že cézium je v rovnakej skupine s draslíkom a stroncium zase s vápnikom. Znamená to, že sú si vo svojej podstate veľmi podobné a slnečnica tak odčerpáva z kontaminovanej pôdy cézium, ktoré napodobňuje draslík potrebný pre fotosyntézu a tiež odčerpáva stroncium, ktorý napodobňuje sodík a ten je zase potrebný na to, aby bola rastlina pevná.

Ilustračná foto: Unsplash

V Černobyle úspech, vo Fukušime nie

Napriek úspechu v Černobyle, vo Fukušime sa napokon tieto snahy ukázali ako neúspešné. Do istej miery by to však nemalo byť prekvapivé, keďže medzi týmito dvomi haváriami je až príliš veľa rozdielov. V Černobyle sa začali slnenčnice vysádzať až po určitom čase, kedy sa rádioaktívne prvky už dokázali zafixovať do pôdy. Rozdiel je aj v pôde samotnej, napríklad v ílovitej pôde v okolí Fukušimy bude veľmi ťažké ostraňovať cézium z pôdy akonáhle sa zafixuje.

Aj keď proces odstraňovania radiácie pomocou slnečníc vo Fukušime nedopadol podľa predstáv, miestni podľa Reuters mali aspoň radosť z veľkého množstva kvetov, ktoré tam vedci vysadili.

0
Uložiť článok
Komentovať