Ilustračná foto: Unsplash

Ďatľovi nepomáhajú tlmiče, ktoré by zadržiavali náraz. Pomáha mu malý mozog tesne uložený v lebke.

Pri návšteve prírody môžeme pri troche šťastia naraziť na ďatľa, ako v lese ďobe do stromu. Charakteristický opakujúci sa dunivý zvuk pritom ďateľ vytvára aj 20 údermi za sekundu. Ak by sme si to s ďatľom na chvíľu vymenili, okamžite by sme zažili otras mozgu. Ako to, že ďateľ s tým problém nemá?

Článok pokračuje pod videom ↓

Nová štúdia o biomechanike ďatľa spochybňuje predchádzajúce hypotézy, ktoré hovorili o tom, že malý vták sa proti otrasom ochraňuje pomocou biologických adaptácií, ktoré pomáhajú pohlcovať nárazy, uvádza portál Science Alert.

Nie tlmiče, ale malý mozog

Vedci sa prikláňajú k názoru, že odpoveďou na to, ako je možné, že ďatle zvládnu údery do drevá, je jeho malý mozog. Ten je v lebke umiestnený tak natesno, že nedochádza k jeho otrasom, uvádzajú vedci v štúdii publikovanej v časopise Current Biology.

Analýzou vysokorýchlostných videí troch ďatľov sme zistili, že nárazy neabsorbujú pri náraze do stromu,“ hovorí v tlačovej správe biomechanik Sam Van Wassenbergh z Antverpskej univerzity v Belgicku.

Niektoré ďatle dokážu udierať do dreva až 20-krát za sekundu pričom na nich pôsobí preťaženie až 1 400 g. Pre porovnanie, človeku stačí už preťaženie 90 až 100 g, aby u neho došlo k otrasu mozgu.

Vedci vykonali štúdiu tak, že skúmali stovky vysokorýchlostných videí troch druhov ďatľov. Na základe pohybu ich očí vypočítali silu nárazov a pochopili celú fyziku, ktorá za tým stojí. Ukázalo sa, že hlava ďatľa sa pohybuje ako jeden celok.

Ilustračná foto: Unsplash

Hlava ako kladivo

Ich hlavy v podstate fungujú ako tuhé, pevné kladivá počas toho ako udierajú do dreva,“ hovorí Van Wassenbergh. Ďalšie zistenia ukázali, že medzi špičkou zobáka a obsahom lebky nedochádza k absorpcií nárazov. Špeciálne kosti vo vnútri lebky, o ktorých sa predpokladalo, že slúžia práve ako biologické tlmiče, majú za cieľ odolávať zlomeniu lebky.

Aj vďaka tomu je práca vtákov efektívnejšia. Ak by sa totiž náraz pohlcoval, ďateľ by musel udierať ešte silnejšie.

Ilustračná foto: Unsplash

Ďateľ má malý mozog a ten sa vďaka tesnému uloženiu nemá ako pri úderoch do dreva poškodiť. Tieto zistenia tiež pomáhajú vysvetliť, prečo sa ďatle nevyvinuli väčšie ako pol metra na dĺžku. Väčšie mozgy, ktoré by tak prirodzene museli mať, by vyvíjané tlaky jednoducho nevydržali.

Uložiť článok

Najnovšie články