Foto: Petra Csefalvayová

Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky rozpráva o tom, kde nastal problém s plastmi.

Človek vymyslel mnoho skvelých vynálezov, ktoré nám zmenili život. Len ťažko by sme hľadali dokonalejší materiál, ľahký, ľahko tvarovateľný a nezničiteľný, akým je plast. Je to vynález, ktorý nám badateľne zmenil život a čoraz očividnejšie môžeme sledovať, ako mení aj našu planétu Zem. Kde nastala chyba pri tak skvelom objave? Mali by sme sa vrátiť na začiatok jeho výroby a využívania? 

V rozhovore s Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sa dozviete:

  • ako Slováci triedia odpad,
  • prečo sa topíme v plastoch,
  • prečo sa netopíme v zlate, ale v plaste,
  • aké plasty sú najlepšie recyklovateľné a ktoré sú nerecyklovateľné,
  • prečo vidíme smetiarov zbierať plasty spolu s komunálnym odpadom.

Petra Csefalvayová je spoluzakladateľkou neziskovej organizácie Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. INCIEN  je nezisková organizácia, ktorá pracuje na projektoch, ktoré umožňujú prechod z lineárneho chodu systému na cirkulárny. To znamená vytvoriť systém, ktorý funguje v prírode, kde sa všetko odumreté (odpad) stáva základom pre nový život (zdroj). Pomáhajú do akéhokoľvek projektu priniesť inovatívne riešenia.

Foto: Petra Csefalvayová

Ako dobre (zle) triedime a recyklujeme odpad na Slovensku?

Na túto otázku sa dá pozrieť z rôznych uhlov. Slováci v súčasnosti vytriedia a zrecyklujú 29% odpadu a spaľuje sa 10%. Sme v prvej desiatke odzadu v rámci štátov EÚ. Taktiež môžem zodpovedať na otázku „ako“ aj v polohe čistoty materiálu. V triedenom zbere nájdeme nečistoty až do 50%. Za nečistotu sa považuje aj inodruhový materiál, napr. v triedenom zbere na papier nájdeme plasty. To je v celku podstatné zistenie.

„My sme využili jeho skvelé vlastnosti a nezničiteľnosť na produkty, ktoré majú krátku životnosť, ktoré sú jednorázové. A tu nastal ten problém.“

Topíme sa v plastoch, čo s nimi? Ako s nimi najlepšie vynaložiť?

Čo sa vlastne stalo? Materiál ako plast je výborný materiál, ktorý je odolný voči poveternostným podmienkam, ako napr. vode alebo kyselinám. Za použitia malého tlaku je tvarovateľný (plastický), to sú jeho skvelé výhody oproti iným materiálom. Je však nedegradovateľný v prírode. V podstate nezničiteľný. My sme využili tieto jeho vlastnosti a nezničiteľnosť na produkty, ktoré majú krátku životnosť, ktoré sú jednorázové napríklad. A tu nastal ten problém.

Je nutné sa vrátiť na začiatok, a to k výrobe plastov a ich využitiu. Obmedziť aj ľudskú pohodlnosť, ktorá vedie k nekontrolovateľnej produkcii plastového odpadu. Ak vyrábať plasty, tak plne a efektívne recyklovateľné na lokálnej úrovni. Minimalizovať ich použitie na nevyhnuté využitie, kedy je dokázateľné, že plast je ekologickejší variant, ako využitie iného materiálu. Neplytvať zdrojmi ani fosílnymi, čím je ropa.

Foto: Petra Csefalvayová

Prečo sa sa netopíme v zlate ale v plaste? V čom spočíva hlavný problém?

Ako som uviedla vyššie, topíme sa vo vlastnej pohodlnosti. Spotrebiteľ má svoj nezanedbateľný vplyv na množstvo plastového odpadu. Bezmyšlienkovite balíme každý kus ovocia, zeleniny s pocitom, že ide o zabezpečenie hygieny aj tam, kde to absolútne potrebné nie je. Kupujeme balené výrobky v obaloch, ktoré jednoznačne nie sú potrebné. Spotrebiteľ môže ovplyvniť svojím dopytom ponuku na trhu.

„Netvoriť odpad má byť aj ekonomicky výhodné. Ak mi odpad nevznikne, nemám čo riešiť, nemám za čo platiť.“

Ako motivovať ľudí a podniky k triedeniu/recyklácii/neprodukovaniu odpadu?

Ľudia samotní by mali ako jednotlivci, aj ako spoločnosť prebrať v prvom rade zodpovednosť za činnosti, ich vplyv a dopad na životné prostredie. V tom momente triedenie bude tá najjednoduchšia činnosť, ktorú každý jednotlivec dokáže urobiť. Stále chceme od niekoho motiváciu, aby nás v tom povzbudil.

Myslím, že základom by malo byť preukázateľný efektívny systém, ktorý dokáže efektívne odpady spracovať a to dokáže pri správnom triedení. Ak odpad premením na surovinu, surovinu nemusím získať z primárnych zdrojov našej planéty. Nemusím vyťať strom, nemusím využiť fosílny zdroj alebo vyťažiť nerastnú surovinu. Akákoľvek ťažba má ďalší veľký vplyv na životné prostredie.

Taktiež si musíme uvedomiť, že odpady a ich dopad je v skutočnosti podhodnotený. Netvoriť odpad má byť aj ekonomicky výhodné. Ak mi odpad nevznikne, nemám čo riešiť, nemám za čo platiť. Ak dokážem využiť druhotnú surovinu, stávam sa nezávislejší voči importu surovín, na čom je Slovensko závislé. Uzatváram si materiálové toky na lokálnej úrovni.

Čo zo žltého kontajnera reálne dokážeme zrecyklovať/spracovať?

PET fľaše, číre fólie, tvrdý plast z kozmetických a drogistických produktov, výplňový polystyrén. Robia sa aj mixy, zmesi rôznych druhov plastov podľa požiadavky recyklátora.

Petra Csefalvayová pri kontrole obsahu kontejnerov, Foto: Petra Csefalvayová

Aké plasty sú najlepšie reyklovateľné? Sú také, ktoré sa nedajú recyklovať? Čo s nimi?

Problémom sú kompozitné materiály – viaczložkové/viacdruhové materiály. Jednotlivé materiály sú neoddeliteľné. Tie robia veľké problémy v recyklácii. Napríklad obaly od zemiakových lupienkov, ktoré sú zložené z plastu a hliníka. Najlepšie sú jednodruhové plasty. Trh s druhotnými surovinami nie je stály a to, čo sa oplatí dnes recyklovať, o mesiac už sa oplatiť nemusí. V recyklácii dlhodobo vedie rebríček PET, číra fólia, tvrdé plasty. Nerecyklovateľné môžeme spáliť a vyrobiť energiu, posledná možnosť je skládkovanie.

Čo so špinavým a kontaminovaným plastom? Ľudia sú často zmätení a radšej špinavý plastový obal vyhodia do komunálneho odpadu, robia zle?

Hrubé zvyšky jedla sú naozaj problém. Mastnota, resp. tuk je pre recyklátora problém. Tuk sa nerozpustí a vo výslednom produkte vytvorí vady v podobe bublín alebo dier. Ak máme silne znečistený materiál so zvyškami jedla, tak jednoznačne zmesový komunálny odpad, nie triedený. Obal má byť bez znečistenia.

„Ak smetiari v nádobe na plast identifikujú silné znečistenie, ich povinnosťou je to dať do zmesového odpadu.“

Mnohí netriedia odpad, pretože sú presvedčení, že v konečnom dôsledku skončí na jednej skládke. Je to pravda?

S toto odpoveďou sa veľmi často stretávame a pýtame sa odkiaľ pochádza toto tvrdenie, že sú ľudia o tom presvedčení. Napríklad, ak niekto tvrdí, že videl smetiarske auto, ktoré vytriedený odpad zviezlo spolu s komunálnym odpadom, moja odpoveď by bola: Smetiari vykonávajú prvú vizuálnu kontrolu triedeného zberu. To znamená, že ak v nádobe identifikujú silné znečistenie, ich povinnosťou je dať to do zmesového odpadu. Dôvodom je teda zlé a nesprávne triedenie. Nie je ojedinelý prípad. No vinní nie sú smetiari, ale občania, ktorí zle triedia. Vyliate tekutiny v plastoch, ktoré začnú plesnivieť, farby, chemikálie – to všetko spôsobuje znečistenie celej vzorky odpadu.

Je to len jedna z možných odpovedí, čo sa mohlo stať. Nie však jediná, jednoznačne sa snažíme aj ľudí motivovať, aby ak pochybenie smetiarov zistia, toto pochybenie hneď nahlásili, inak nikto postihovaný a vedený k náprave nebude. Čo sa mohlo v najhoršom prípade stať je aj to, že obec nemá zazmluvneného recyklátora atď.

Foto: Petra Csefalvayová

Chýbajú na Slovensku technológie spracujúce plasty? Prečo a ako to zmeniť?

Aj tu je potrebné si uvedomiť, že recyklovaný plast nikam nezmizne. Neskončili sme tým, že ho niekde zrecyklujeme. Je potrebné ho prinavrátiť na trh a nahradiť primárnu surovinu. Problém recyklácie a jej produktov je aj v slabom dopyte po nich. Len okolo 6% recyklátu sa dostane na trh. Je potrebné, aby spotrebitelia prekonali nedôveru voči takýmto produktom.

Dve tretiny komunálneho odpadu putuje na skládky. Do roku 2025  by mali domácnosti a malé podniky v EÚ recyklovať aspoň 55 % odpadu. Ako sa to má dosiahnuť?

Zdražiť skládkovanie, aby bolo najdrahšou alternatívou v nakladaní s odpadom. Odkloniť zo skládok prioritne bioodpad, ktorý tvorí až 45-50% odpadu a ten následne skompostovať. Uvádzať na trh preukázateľne len recyklovateľné materiály.

74% skla sa v Únii zrecykluje (v krajinách ako Belgicko a Švédsko až 95%). Prečo to tak nie je aj pri plastoch? Čo sa musí zmeniť, aby sme dosiahli takúto úroveň recyklácie aj pri plaste?

Plastov máme niekoľko druhov. Pri ich výrobe, aby sa dosiahli určité parametre – od plasticity, farby, atď., sú pridávané rôzne aditíva, ktoré zhoršujú recykláciu alebo jej zabraňujú. V prípade skla máme len niekoľko druhov, ak sa rozprávame o obalovom skle, tak sú tam minimálne rozdiely.

Foto: Petra Csefalvayová

Ako vieme na Slovensku recyklovať iné materiály ako plasty? (sklo, papier, zlato, kovy)

Papier, sklo, kovy, nekovy sú výborne recyklovateľné, dokonca aj v našich podmienkach. Výrobcovia papiera, skla jednoznačne do svojej výroby zaraďujú aj spracovanie druhotnej suroviny.

Je možné v dnešnej dobe dosiahnuť koncept, v ktorom nevzniká žiaden odpad na národnej, resp. globálnej úrovni?

Nie. Je to ideálny stav a je dôležité sa posunúť na túto cestu v oblasti odpadov. Samotná cesta je cieľ. Dôležité je sprioritizovať predchádzanie vzniku odpadu a čo najefektívnejšie spracovanie a využitie druhotnej suroviny.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy