Češka Oldřiška Hradcová sa takmer pred dvoma rokmi presťahovala do Bulharska, do krajiny, ktorú buď poznáme len vďaka dovolenkovým rezortom, alebo sa jej úplne vyhýbame. A to môže byť chyba. Pri prvej návšteve mu sama neprišla na chuť, no to sa zmenilo a spoznala to pravé Bulharsko. Prezradila nám, ako vyzerá jej život na pobreží Čierneho mora, a prečo sa oplatí dať tejto krajine šancu a navštíviť ju. 

Ako ste sa dostali do Bulharska, a prečo práve táto krajina?

Do Bulharska som prvýkrát prišla v lete 2019 na tri týždne s českou cestovnou kanceláriou ako animátorka detského tábora pri mori. Tejto práci som sa venovala každé leto už od roku 2016 a ponuku Bulharska som našla vlastne úplnou náhodou. Nevedela som, čo mám od tejto balkánskej krajiny čakať a popravde, prvé leto ma dosť sklamalo. Kvôli práci som nemala šancu objaviť nič okrem jedného hotela a zapadnutej dedinky na juhu od Varny, takže som odchádzala s názorom, že Bulharsko je zapadákov so špinavým morom.

Osud ale asi chcel, aby som tejto krajine dala druhú šancu, a preto, keď sa mi o rok neskôr naskytla príležitosť vyraziť znova na celé leto do Bulharska, ale tentoraz na preslávené Slnečné pobrežie, neváhala som. V lete 2020 som konečne spoznala, ako vyzerá pravé bulharské leto a krásy čiernomorského pobrežia. Tiež som spoznala svojho terajšieho priateľa, čím celý môj bulharský príbeh nabral na obrátkach.

Dnes sú to skoro dva roky, čo v Bulharsku žijem a zostala som tam, kde to všetko začalo – na pobreží v Burgase.

Bolo niečo, čo vás spočiatku na tejto krajine prekvapilo? Či už v dobrom, alebo v zlom?

Pri prvej návšteve ma zaskočilo more. Chodievala som s rodičmi do Egypta, do Tuniska a do Chorvátska a nebola som zvyknutá na nánosy rias a chalúh. Stále si pamätám, ako si z nich deti z tábora robili guličky a hádzali ich po sebe. Dievčatkám s dlhými vlasmi sme potom tie slizké chaluhy museli hodiny vyčesávať. Bolo to vážne nechutné. Dnes už ale viem, že je to skrátka príroda a že zelené more v Bulharsku nie je celé leto. Len občas. Určite je však lepšie byť na to dopredu pripravený. Priezračné a tyrkysové more v Bulharsku, bohužiaľ, nemáme a niektorí turisti kvôli tomu odpíšu celú krajinu.

Dodnes ma ale stále dokáže prekvapiť, ako tu niektoré veci (ne)fungujú. Napríklad, byrokratické systémy sú za mňa jedno veľké nešťastie. Asi v tom ale len neviem chodiť. Z Česka som bola zvyknutá, že keď niečo potrebujem, v priebehu niekoľkých hodín som schopná to vybaviť. V Bulharsku, ak nemáte kontakty alebo rakiju v ruke, mnohého sa nedočkáte.

Čo vám na živote v Bulharsku najviac vyhovuje a najviac sa vám páči?

Neviem úplne, ako vo veľkých mestách vo vnútrozemí, ale u nás na pobreží sa mi zdá, že život je tak nejako pomalší a pokojnejší. To mám na Bulharsku rada. Ľudia sa tu nikam veľmi neženú, akonáhle niečo potrebujete, na všetko vám prikývnu, nič nie je problém a všetko bude. Kedy to však bude, neviete, čo ma spočiatku doháňalo k šialenstvu, ale postupne som si zvykla.

Najviac ale na svojom živote na Balkáne milujem fakt, že mám more pár metrov od bytu. Kedykoľvek mám čas, idem si sadnúť na pláž, alebo sa k moru prejsť. Nikdy by som si netipla, že budem tento typ človeka, ale ono to šumenie morských vĺn fakt neskutočne odbúrava stres.

Čomu sa tu venujete?

Ako som už spomenula, v Bulharsku som strávila tri letá ako animátorka v hoteloch, štvrté leto som pracovala ako pomocná delegátka, a tiež som bola v hlavnom meste Sofii na jeden semester na Erasme. Teraz sa živím ako copywriterka a špecialista na sociálne siete. Pracujem na remote, teda na diaľku pre české firmy a jednu marketingovú agentúru.

O sociálne siete sa starám tiež priateľovej firme Dancheski. Vyrába nábytok na mieru a je veľmi šikovný. Nechcem, aby to znelo nejako urážlivo, ale stojím si za tým, že robí nábytok, ktorý nemá, čo sa kvality týka, v Bulharsku obdoby. Čo ale asi bude aj tým, že nie je Bulhar. Bulhari totiž často idú skôr na kvantitu, než na kvalitu a zdá sa mi, že nevedia príliš veľa vecí doťahovať. Pritom práve detaily a kvalita sú to, na čo zákazníci v dnešnej dobe dbajú.

Ľudia môžu mať predstavu, že Bulharsko je lacná krajina. Je to aj z vášho pohľadu naozaj tak?

V porovnaní s Českom je Bulharsko určite lacnejšie, ale už to nie je taký markantný rozdiel, ako si ľudia pamätajú z čias komunizmu. Jedlo v obchodoch si kúpite za plus-mínus rovnakú cenu, niečo je lacnejšie a niečo zase drahšie než u nás, takže sa to vykompenzuje. Lacnejšie je ale ubytovanie, čo sa dá očakávať vzhľadom k nezmyselným cenám nehnuteľností a nájmov, na ktoré sme sa v Česku v poslednej dobe vyšplhali.

Aké sú vaše základné mesačné výdavky? Za koľko dokáže človek v Bulharsku vyžiť? Je to podstatný rozdiel oproti Česku?