V lete 1939 bolo už väčšine štátnikom jasné, že vojna v Európe je na spadnutie. Otázkou ostávalo kedy začne. Nasvedčovali tomu kroky a rozhodnutia Adolfa Hitlera, ktoré už od roku 1933 ťahali starý kontinent do niečoho, z čoho sa nakoniec stala jedna z najdesivejších kapitol ľudských dejín. Všetko to potom začalo 1. septembra, presne pred 80. rokmi a v prvých minútach vojny v bojoch nechýbali ani slovenskí vojaci.
V roku 1933 sa v Nemecku, ktoré sa stále spamätávalo z ponižujúcej a zdrvujúcej porážky v prvej svetovej vojne dostáva k moci Adolf Hitler. Ríšsky kancelár krajinu rýchlo pretáča na totalitnú diktatúru inšpirovanú talianskym fašizmom. Hitler sa stáva absolútnym vládcom a vodcom, vyčleňuje zo spoločnosti Židov a rôzne marginalizované národnostné aj sociálne skupiny obyvateľstva. Tvrdí, že vráti Nemcom dôstojnosť a Nemecku zašlú hospodársku slávu. Svet ho vníma ako vizionára ba dokonca mierotvorcu. Objavuje sa na titulke Time, nominovaný je na Nobelovu cenu za mier. O pár rokov na to spácha s rukami zašpinenými krvou miliónov ľudí samovraždu.
Rakúsko a Československo áno, Poľsko nie
Predzvesťou vojny v Európe bol rok 1938 a séria troch udalostí, ktoré poukazovali na Hitlerove budúce plány. Všetky ukrýval za snahu zjednotiť nemecký národ a chrániť utláčaných Nemcov v susedných krajinách. V marci 1938 to bola anexia Rakúska, tzv. anšlus, v septembri toho roku Mníchovská dohoda a o vyše mesiac Prvá viedenská arbitráž. Hitler týmito politickými krokmi skutočne zjednotil nemecky hovoriace obyvateľstvo do jednej ríše, získal však aj strategicky významné územia a otestoval trpezlivosť Francúzska a Veľkej Británie. Spojenci zatiaľ jeho požiadavkám ustupovali spomínajúc na štyri roky hrôzy v rozmedzí rokov 1914 až 1918. Rakúsko a Československo teda padlo do rúk Hitlerovi, Poľsko však už Spojenci nepustili.
Po Rakúsku a Československu obrátil Hitler na začiatku roku 1939 svoju pozornosť na Poľsko. V januári Nemecko oficiálne požiadalo Poľsko o vrátenie mesta Gdansk, ktoré po nemeckej porážke v prvej svetovej vojne pripadlo Poľsku. Žiadalo tiež možnosť postaviť severopoľským koridorom diaľnicu. Poľsko odmietlo a rovnako zareagovalo aj na opakovanú žiadosť v marci 1939. V tom čase už bolo európskym mocnostiam zrejmé, že Hitler si bude chcieť Poľsko zobrať násilím. Vyjednávanie Britov a Francúzov so Sovietskym zväzom o prípadnej pomoci stroskotali pretože Poľsko nebolo ochotné v prípade potreby povoliť vstup sovietskym vojskám na svoje územie. Namiesto toho sa tak Sovieti krátko pred vypuknutím vojny dohodli s Nemeckom.
Prípravy od apríla
3. apríla 1939 vydal Hitler rozkaz na vypracovanie vojenského plánu s názvom Fall Weiß, čo bol krycí názov operácie pre inváziu do Poľska. Ten bol dokončený 15. júna a spočíval v troch súbežne prebiehajúcich vojenských manévroch. Útoku na západnú hranicu Poľska, útoku zo severu z Baltského mora a útoku z juhu za pomoci slovenskej armády. 25. augusta sa začali početné nemecké jednotky presúvať smerom na východ, operácia mala začať už nasledujúci deň. V tom čase sa však Briti zaviazali Poľsku v prípade ohrozenia krajine vojensky pomôcť a Hitler sa rozhodol útok na pár dní odložiť. 31. augusta Nemci v poľských uniformách prepadávajú vysielač v Gliwiciach, čo využívajú ako zámienku na útok. Ten začína v piatok nadránom nasledujúceho dňa.
1. september 1939
4:34 – Na most v pohraničnom mestečku Tczew útočia nemecké strmhlavé bombardéry Junkers Ju 87, známe ako Šťuky. Poľské jednotky nakoniec most radšej odpália sami, zrejme s tušením, že Nemci chcú prekročiť spoločnú hranicu.
4:40 – Nacistickú inváziu do Poľska začína Luftwaffe bombardovaním mesta Wieluń. Nemci zničia asi 75% mesta a pri bombardovaní zabijú viac ako 1 200 ľudí, zväčša civilistov. Poľská armáda je útokom napriek všetkým predchádzajúcim skutočnostiam zaskočená. Dva dni predtým poľská armáda nelogicky zastavila všeobecnú mobilizáciu a na boj je tak ráno 1. septembra pripravených asi 65% bojaschopných mužov.
4:45 – Začína operácia vedená z Baltského mora. Nemecká bojová loď SMS Schleswig-Holstein začína ostreľovať poľské pozície na polostrove Westerplatte na okraji mesta Gdansk. Na palube lodi sa nachádza 1 192-členná posádka, poľská jednotka na polostrove pozostáva z 189 mužov.
4:52 – Paľba z bojovej lode utíchla, za 7 minút dopadlo na polostrov 67 striel. Na poľskú jednotku začínajú útočiť príslušníci SS, ktorí sa ukrývali na brehu. Jednotka na Westerplatte mala v prípade rozkazu brániť pozície 6 hodín, potom im mala prísť na pomoc posila. Pomocné jednotky sa ale stiahli hlbšie do vnútrozemia. Westerplatte padá po 7 dňoch bojov proti niekoľkonásobnej presile.
4:55 – Približne 15 minút po útoku Nemcov sa otvára aj južný front invázie do Poľska, na ktorom sa zúčastňujú jednotky Slovenského štátu. Armádna skupina Bernolák prekračuje hranice na Spiši a Orave a cieľom zabrať 23 oravských a spišských obcí, ktoré Slovensko stratilo v dôsledku Viedenskej arbitráže. Ako tvrdí historik Lukáš Volentier v našom rozhovore, „slovenské jednotky 1. septembra tieto územia obsadili a ďalej nebojovali. Slovensku ale i tak ostáva to nepekné prvenstvo, ako prvá armáda, ktorá bojovala spoločne po boku Hitlerovského Nemecka.“
5:00 – Nemecká 10. armáda skupiny armád juh prekračuje hranice Poľska a poľahky dobýjajú mesto Krzepice. Prechodom pechoty a ťažkej pozemnej techniky začína plná fáza invázie. Stále bez oficiálneho vyhlásenia vojny. Pri stretoch s poľskými jednotkami majú Nemci ako živé štíty využívať aj civilistov.
8:00 – Začína bitka o mesto Mokra, ktorá končí v predvečer rovnakého dňa. Ide o jedno z mála víťazstiev poľských jednotiek počas invázie a prvú nemeckú porážku v druhej svetovej vojne. Nemci stratili 800 mužov a približne 150 kusov obrnenej techniky, z toho asi 50 tankov.
Od 8:00 – útoky nemeckých jednotiek sa postupne objavujú na celom poľskom pohraničí. Začína tzv. bitka o hranicu, ktorá trvá do 6. septembra, kedy sú poľské jednotky stiahnuté hlbšie do vnútrozemia na druhú obrannú líniu, ktorú tvorila rieka Visla.
O dva dni neskôr vyhlásili podľa svojich prísľubov Nemecku vojnu Briti aj Francúzi. Poľsku však vojensky pomôcť nedokázali. Poľské jednotky sa postupne sťahovali a nemeckej presile neboli schopné odolávať. 17. septembra je o osude Poľska definitívne rozhodnuté potom, ako východné hranice krajiny prekračujú jednotky Sovietskeho zväzu. 28. septembra padá Varšava, o deň neskôr pevnosť Modlin a začiatkom októbra aj obrana polostrova Hel v Baltskom mori. Poľsko je roztrhnuté na polovicu medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz a druhá svetová vojna sa môže naplno začať.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku