Foto: Lukáš Volentier

Vojna je vojna, prežívať ju nechcel nikto. Nepekné veci sa diali na oboch stranách. Na oboch stranách boli dobrí aj zlí.

Slovensko i svet si tento rok pripomína dôležité výročia. Pre nás je to v týchto dňoch 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie kapitoly novodobých dejín Slovenska. O pár dní na to, si svet pripomenie 80. rokov od vypuknutia vojny, kvôli ktorej nakoniec povstanie vypuklo. 

V rozhovore s Lukášom Volentierom sa dozviete:

  • Skutočne nás západ pred začiatkom druhej svetovej vojny zradil a aké iné možnosti mali európske mocnosti?
  • Ako vznikol Slovenský štát, čím sa líšil od Nemecka a Talianska a prečo naozaj Tiso nebol záchranca Slovákov?
  • Prečo Slovensko zaútočilo na Poľsko spolu s Nemeckom?
  • Ako prebiehali prípravy SNP, prečo vypuklo už koncom augusta a prečo skončilo porážkou?
  • Čo SNP Slovensku prinieslo a ako je možné, že ľudia v 21. storočí spochybňujú holokaust?

Je pravda, že nás západ Mníchovskou dohodou zradil a predal nacistom?

Západ si myslel, že ak dá Hitlerovi nejaký ústupok, tak už nebude chcieť ďalšie veci. Opak bol ale pravdou. Hitler to hral na ochrannú kartu a vyhlasoval, že chce len ochraňovať utláčaných Nemcov v Čechách. Na druhej strane ale napríklad po anšlusi v Rakúsku, jedna z prvých vecí, ktoré urobil bola, že zobral zlato z rakúskej ríšskej banky. Takže v podstate potreboval financie. Hitler dlhodobo pripravoval plán na ovládnutie strednej Európy a toto bol jeho ďalší krok.

Chamberlain sa po návrate do Londýna radoval, vraj Hitler už nebude po Sudetách od spojencov nič chcieť. Následné udalosti v novembri 1938 ukázali, že Československo príde aj o ďalšie rozsiahle územia. Stratilo poľnohospodárske pôdy aj obranné pevnosti. V podstate sme prišli o možnosť brániť sa Nemecku, ale aj o jednu z potravinových základní (Žitný ostrov). Bol to taký začarovaný kruh, ktorý viedol až k vzniku samostatného slovenského štátu 14. marca 1939. Vtedy vzniká Slovenský štát, samozrejme pod dohľadom nacistického Nemecka.

Jozef Tiso na stretnutí s Adolfom Hitlerom 13. marca 1939, foto: Archív TASR

Mal západ aj iné východisko, ako sa mohli v 38´ k situácii postaviť?

Boli podpísané ochranné zmluvy o tom, že ak niekto napadne alebo ohrozí suverenitu Československa, západ nám pomôže. Nepomohol, lebo sa báli väčšieho ohrozenia. Mali v pamäti 1. svetovú vojnu a to bol ten veľký problém. Ak by sa niekto vtedy Hitlerovi postavil, možno by všetko vyzeralo inak a žiadna druhá svetová vojna by ani nebola. Ale to je čisto hypotetické, keby bolo keby… Západ mal v počiatku na Hitlera úplné iný pohľad, bol dokonca aj na titulke časopisu Times a niektorí ľudia ho vnímali ako mierotvorcu. Pohľad na neho sa však časom pretváral.

Bol Slovenský štát fašistický? V čom sa odlišoval od Nemecka či Talianska?

Až také veľké odlišnosti tam neboli. My sme v podstate prevzali ideológiu od oboch. Podstatou boli jeden vodca, jeden štát, jeden národ. Hitler si tam ešte pridal aj jednu rasu. Tú otázku riešilo aj Slovensko, ale s pomocou nacistického Nemecka. Aj u nás boli Židia či Rómovia vyčlenení zo spoločnosti, zákony ich zbavovali právomocí. Mach, Tuka a mnohí ďalší tieto veci tvrdo presadzovali.

Niektorí ľudia tvrdia, že ak by sa Tiso Hitlerovi nepodrobil, dopadlo by Slovensko oveľa horšie.

Mohol sa proti tomu postaviť, namiesto toho existuje napríklad prejav, kde sa proti Židom vyjadril veľmi tvrdo. Z pohľadu histórie je jasné, že robil veci, ktoré boli v rozpore s demokratickými hodnotami a hodnotami ľudskosti.

Jozef Tiso v Skalistom, 1941 Foto: Reprofoto TASR/Milan Kapusta

Už o pár dní si budeme pripomínať 80. výročie vypuknutia druhej svetovej vojny. 1. septembra zaútočili nacisti na Poľsko. Len 15 minút po nich však na Poľsko zaútočili aj slovenskí vojaci. Ako sa Slovensko vysporiadalo s faktom, že v podstate začínalo svetovú vojnu a prečo sa vlastne do bojov zapojilo?

Po Viedenskej arbitráži sme stratili južné Slovensko, ale aj 23 obcí na Orave a Spiši, asi najznámejšou je Jablonka, kde dnes Slováci chodia na nákupy na poľské trhy. Poľské obyvateľstvo sa vtedy proti Slovákom stavalo veľmi negatívne, dokonca tu máme zaevidované pogromy. Slovenská vláda, ktorá spolupracovala s Hitlerom chcela za svoju pomoc odmenu. Hitler im teda sľúbil toto územie. Okrem iného si takto chcel Hitler overiť slovenskú lojalitu a bojaschopnosť našej armády. Slovenské jednotky 1. septembra tieto územia obsadili a ďalej nebojovali. Slovensku ale i tak ostáva to nepekné prvenstvo, ako prvá armáda, ktorá bojovala spoločne po boku Hitlerovského Nemecka.

Mohol Hitler druhú svetovú vojnu vyhrať? Čo mu chýbalo a čo bol z hľadiska vývoja vojny zlomový moment?

V prvých rokoch vojny urobil Hitler zásadné chyby. Nedobyl Veľkú Britániu a napadol Sovietsky zväz. Ten síce poskytoval veľké množstvo nerastných surovín aj pracovnej sily, no bola to krajina, ktorá sa rozkladá na ,,polke sveta“. Hitler naplánoval operáciu Barbarosa a do roku 1941 chcel dobyť Moskvu, Leningrad (dnešný Petrohrad) a Stalingrad (dnešný Volgograd). Sovietska armáda síce bola zdecimovaná Stalinovými čistkami, ale dlho to nevydržalo.

Čím ďalej posúvali Nemci svoje jednotky, tým väčšie mali problémy so zásobovaním pohonnými hmotami a jedlom. Nemecko muselo zastaviť, počkať a tým dali Sovietskemu zväzu šancu preskupiť svoju armádu a postaviť obrannú líniu. Leningrad skončil obkľúčený, Nemci boli kúsok pred Moskvou a v Stalingrade to bolo jednoducho peklo. V tom momente začal Hitler prehrávať. K tomu všetkému sa pridala prehra v Afrike.

Aká bola situácia na Slovensku pred vypuknutím povstania?

Povstanie na Slovensku sa radí medzi tri najväčšie. Naše, to, vo Varšavskom gete a povstanie na Balkáne. Všetky mali rovnakú ideológiu, a to poraziť nacizmus. Udalosti rokov 1943/1944 dávali týmto hnutiam vietor do plachiet. Môže za to viacero udalostí, prehrané boje na východnom fronte, vylodenie Spojencov v Normandii a iné. Začínajú sa objavovať rôzne skupiny, ktoré získavajú zbrane a verbujú z radov ľudí partizánov. Tak to bolo aj u nás. Na Slovensku povstanie riešili najmä demokrati z Londýna na čele s Benešom a komunisti z Moskvy pod vedením Šmidkeho a Husáka.

Ako prebiehali prípravy SNP a jeho začiatok? A čo bolo hlavným cieľom povstania?

V podstate išlo o zvrhnutie Tisovho režimu. Objavuje sa postava Jána Goliana, ktorý pripravuje povstanie po vojenskej stránke. Boli pripravené vojenské posádky, ktoré on ako podplukovník obiehal a spolu s ďalšími ľuďmi zháňal ďalších vojakov pre potreby povstania. Imrich Karvaš a Peter Žaťko zase povstanie pripravujú po hospodárskej stránke. Na stredné Slovensko a do filálok slovenskej národnej banky je prevezené zlato aj peniaze, ľuďom sú na tri mesiace dopredu rozdávané potravinové dávky aj peniaze.

Golian pripravil dve varianty povstania. Prvá hovorila o tom, že keď sa front priblíži k dukliansko-karpatskému priesmyku, dve veľké východoslovenské divízie na čele s generálom Malárom majú prepadnúť Nemcov z tyla, odzbrojiť ich a pomôcť jednotkám Červenej armády prejsť cez územie Slovenska, Čiech a pokračovať na Berlín. Plán B spočíval v tom, že ak na územie Slovenska vstúpia Nemci, slovenská armáda sa okamžite zmobilizuje a začne proti nim bojovať. Nakoniec z viacerých dôvodov začne povstanie práve takto.

Na stranu Sovietskeho zväzu sa totiž po zmene režimu pridalo Rumunsko, ktoré si začalo uvedomovať, že Nemecko vojnu prehrá. Z Rumunska sú cez naše územie narýchlo evakuovaní viacerí nemeckí vyšší dôstojníci. V Martine dôjde k stretu a partizáni, ktorí operovali už pred vypuknutím povstania ich postrieľajú. To Nemci nemohli tolerovať. Preto 29. augusta 1944 v skorých ranných hodinách vstupujú na naše územie nemecké jednotky s vidinou, že banditov, ako povstalcov nazývali, za pár dní vyženú. Nakoniec tu boli viac ako dva mesiace v reálnom veľkom boji a následne v protipartizánskom boji.

Partizánski velitelia, zľava: Golian, Šmidke, štvrtý zľava Asmolov, v pozadí Šverma, foto: Reprofoto TASR

Ako sa povstalcom darilo niekoľko mesiacov trvajúce prípravy pred Tisovým režimom tajiť?

Napríklad Karvaš okrem toho, že bol guvernérom Národnej banky mal na starosti aj zásobovanie. S Tisom mali spoločné stretnutia, na ktorých Karvaš kvôli bombardovaniu Viedne a Bratislavy odporučil presun zásob do hôr na stredné Slovensko. Postupne sa vojenské oblečenie, zbrane, palivo posúvali ďalej od Bratislavy. Karvaš mal pritom iný plán ako povedal Tisovi a krásne to fungovalo. Pri vypuknutí povstania už bola väčšina zásob na strednom Slovensku. Každý vojak dostal v prvých dňoch výzbroj a výstroj.

Kto vlastne bojoval v radoch partizánov a aký je najväčší vojenský úspech povstania?

Napríklad na Strečne bojovali francúzski vojaci. Tí boli zajatí po útoku Nemecka na Francúzsko a neskôr sa im podarilo ujsť zo zajateckých táborov. Dodnes majú pri Strečne veľký pamätník. Do povstania bolo zapojených až 35 národností, napríklad aj Austrálčania, Novozélandčania, Američania, či dokonca jeden Slovinec. Signifikantná časť pomoci prichádzala zo Sovietskeho zväzu a to nielen v podobe bojujúcich partizánov ale aj početnej vojenskej techniky.

Najväčším úspechom je, že sme sa zapísali na stranu víťazných mocností. Obnovené Československo bolo vnímané ako krajina, ktorá sa dokázala postaviť proti nacistickému Nemecku, resp. proti režimu v krajine. Bojovali sme proti nim, i keď v skrátenej podobe, ale dokázali sme to. Z pohľadu vojenskej stratégie sme na Slovensku držali nemecké jednotky, ktoré mohli byť použité inde a spomaliť postupujúcu sovietsku armádu.

Budovanie povstaleckých zákopov, foto: Reprofoto TASR

Aký bol život ľudí na Slovensku počas SNP?

Vychádzali noviny, vysielalo rádio, existovalo frontové divadlo, ktoré riadil Andrej Bagar, normálne fungovali pošty, úrady, v podstate to bol štát v štáte. Povstalecký štát bol založený na demokratických princípoch, Židia a mnohí ďalší konečne cítili slobodu a boli voľní.

Nemci povstanie potlačili asi po dvoch mesiacoch. Existovala vôbec nejaká nádej na víťazstvo?

Nemecká armáda bola lepšie vyzbrojená, no mala menej bojaschopných vojakov ako v povstaleckej armáde, ktorej však chýbali ťažké zbrane. Veď vojak s puškou len ťažko urobí niečo proti tanku. Existujú zápisy o tom, že povstalci sa niekedy dozvedeli o postupe nemeckej armády a radšej utiekli. Iní ostali aj tak a za demokratický režim bojovali do konca. Dôležité bolo aj to, že mnoho povstaleckých skupín malo nemeckých donášačov. Dodávali informácie o pohybe povstaleckých skupín, nemecká armáda tak bola dobre informovaná.

Golianovi prichádza na pomoc Rudolf Viest, ale obaja si uvedomujú, že situácia je zlá. V októbri už obaja vedia, že je neúsnosná a koncom mesiaca je jasné, že povstanie skončí. Veľké bojové operácie pri Strečne a Telgárte skončili a Nemci postupovali smerom na Banskú Bystricu, čo bol ich hlavný cieľ. Po obkľúčení mesta, Golian a Viest vyhlasujú prechod na partizánsky spôsob boja, ktorý zahŕňa diverznú činnosť, ničenie mostov a bránenie postupu nemeckej armáde. Koncom októbra už Tiso na banskobystrickom námestí vyznamenáva nemeckých a slovenských vojakov a slúži omšu za padlých, ktorí potlačili povstanie.

Odnášanie ranených po bombardovaní Banskej Bystrice počas SNP, foto: Reprofoto TASR

Nemci odpovedali na povstanie vraždením a vypaľovaním dedín, čo možno považovať za vojnové zločiny. Páchali podobné činy aj partizáni?

Nemci sa chceli pomstiť, chceli ľuďom jasne ukázať, aby nepomáhali povstaniu. Vypálených a zrovnaných so zemou bolo viac ako 100 slovenských obcí. Asi najväčším mementom je Kalište, Kľak či Ostrý grúň.

Či je to povstalec, civilista, alebo nemecký vojak, vo vojne nechcel byť nikto. Nepekné veci sa diali na oboch stranách. Na oboch stranách boli dobrí aj zlí. Dnešná historiografia posudzuje veci nediskriminačne, bez politického podtónu, na rozdiel od minulosti, t.j. informácie sú dohľadateľné.

Boje povstalcov, foto: Reprofoto TASR

Spolu s SNP prišli územie Slovenska oslobodzovať Sovieti. Medzi ľuďmi sa často hovorí o tom, že sovietski vojaci boli ešte horší ako nacisti. Je to pravda?

Na oboch stranách žiaľ prichádzalo aj k zlým veciam ako k znásilneniam, krádežiam a podobne. Treba si uvedomiť, že človek, ktorý nepretržite putuje napríklad od Moskvy, je na tom už psychicky veľmi zle. Niektoré veci, sa dajú takto vysvetliť, iné boli robené úmyselne. Áno, existujú zápisy o tom, že poniektorí nemeckí vojaci sa k civilistom správali civilizovane a pomáhali, ako však hovorí príslovie jedna lastovička leto nerobí. Jednotky reprezentovali nacistický režim, ktorý mal na svedomí priemyselné zabíjanie, koncentračné tábory a u nás napríklad vypaľovanie obcí.

Ako by vyzeralo Slovensko a jeho budúcnosť ak by k povstaniu nedošlo? Vďaka povstaniu sme sa v podstate pridali na stranu víťazných mocností. Ocitli by sme sa inak na rovnakej strane barikády ako Nemecko?

Ak by povstanie nevypuklo, môžeme sa pozrieť na to, čo sa stalo Maďarsku, ktoré bolo verné nacistickému Nemecku. Z Maďarska bola vyvezená veľká časť priemyslu. Sovieti vyslovene tvrdili, že to, čo Nemecko a jeho spojenci zobrali alebo zničili, si zoberú späť. Vďaka povstaniu sme získali status obnovenej Československej republiky a do roku 1948 tu na krátke obdobie zavládla demokracia.

Prečo je v Európe po 80. rokoch od vojny viditeľný nárast pravicového extrémizmu, nehovoriac o veľkej skupine ľudí, ktorí dodnes popierajú holokaust?

To je skôr politologická otázka, ale vedú o nej debaty aj historici. V politickom spektre existujú dve základné strany, pravica a ľavica. Mnoho ľudí ale nie je s tradičným rozdelením spokojných, hľadajú alternatívne smery a práve pravicový extrémizmus môže byť jedným z nich.

Niekoľko, ľudí bude rozprávať, že 6 miliónov Židov jednoducho spáliť nedokázali a mnohé ďalšie hlúposti. Ak niekto neverí, nech navštívi ktorýkoľvek koncentračný tábor. Bolo to obrovské peklo, čo na týchto miestach museli ľudia zažívať. Dennodenne bojovať o holý život, pracovať a dostať malý prídel jedla. S ľuďmi, ktorí spochybňujú holokaust je potrebné sa rozprávať, aj keď oni často nechcú počúvať. Niekto im povedal, že holokaust nebol a sú na to také a také dôkazy a oni mu slepo veria.

Ako by malo vyzerať vyučovanie o holokauste a nacizme a osveta pred hrozbou fašizmu a nacionalizmu? Prieskum Múzea SNP ukázal, že mladí ľudia majú v moderných dejinách Slovenska veľké medzery.

Netreba hovoriť len čísla, tie sú len číslami. Za každým číslom sa ukrýva príbeh. A mnoho ľudí prišlo o svojich susedov, známych, ľudí, ktorých už nikto nenahradí a pritom tu s nami žili celé generácie.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )