Ilustračná fotografia, Foto: Archív SITA

Predpokladá sa, že pôjde o veľmi tesné priblíženie, šance na zrážku sú 1:100.

V súvislosti s nedávnym spustením projektu Starlink, ktorý počíta s tisíckami satelitov na orbite Zeme, sa objavili aj obavy o preplnení obežnej dráhy našej planéty. Odborníci preto už pred nejakým časom varovali pred možnými zrážkami satelitov. K jednej takej môže dôjsť už zajtra.

Nejde síce o nové satelity projektu Starlink, ktoré v uplynulých týždňoch pribudli na zemskom orbite, scenár je však podobný. Už zajtra, 29. januára sa nad územím Spojených štátov amerických na obežnej dráhe Zeme môžu zraziť dva nepoužívané satelity, informuje portál Science Alert s odvolaním na informácie služby LeoLabs, ktorá monitoruje pohyb vesmírneho odpadu na orbite.

Na začiatku roku 2019 bolo na obežnej dráhe Zeme 4 987 umelých družíc, dnes ich počet bezpochyby prekračuje 5 000. Veľká časť z nich patrí do kategórie tzv. vesmírneho odpadu. Už dávno nespľňajú svoju funkciu, sú vyradené zo služby, nekomunikujú so Zemou a teda nie je možné s nimi manévrovať. Po svojej dráhe budú putovať zrejme navždy, poprípade kým vesmírne agentúry neprídu s myšlienkou, ako sa vesmírneho odpadu zbaviť.

Pravdepodobnosť 1:100

Služba LeoLabs, ktorá sa zaoberá monitorovaním vesmírneho odpadu aktuálne varuje pred situáciou, ktorú v posledných mesiacoch avizovali viacerí odborníci. Už zajtra by sa totiž mali na zemskom orbite len veľmi tesne minúť dve vyradené družice. Teleskop IRAS a družica GGSE-4 sa podľa výpočtov priblížia na vzdialenosť 15 až 30 metrov, čo je vo vesmírnom priestore mimoriadne blízko. Pravdepodobnosť, že sa tieto objekty na obežnej dráhe zrazia, bolo určené hodnotou 1:100.

Teleskop IRAS vypustili na orbit v roku 1983, vážil takmer jednu tonu. Družica GGSE-4 je oveľa menšia, váži len 4,5 kg a na obežnej dráhe je od roku 1967. Priemerná rýchlosť oboch objektov je mimoriadne veľká a to až 14,7 km/s. Ani s jedným zo zariadení nejde manévrovať, na orbite tak predstavujú akési „neriadené strely“.

Takmer 20 000 satelitov

Ak by sa družice zrazili, vo svojej podstate by sa nič vážne nestalo. Úlomky sa na Zem nedostanú, prístroje už nie sú v prevádzke, takže by k ujme neprišli ani vesmírne agentúry. Negatívnym dôsledkom je však vznik ďalších menších úlomkov, objektov, ktoré do budúcna predstavujú ďalšie a ďalšie prekážky a možné riziko zrážky vesmírnych objektov. Riziko podobných udalostí sa bude zvyšovať najmä v najbližších rokoch. Starlink chce totiž na orbite 12 000 svojich satelitov, celkové množstvo objektov na orbite sa tak do konca desaťročia môže priblížiť aj k 20 000 družíc.

Uložiť článok

Najnovšie články