Teórie, ktoré hovoria o sfalšovaní prvého pristátia na Mesiaci, siahajú až do doby, kedy sa celý svet skutočne pozeral na legendárnu vetu Neila Armstronga. Súčasná klesajúca dôvera voči autoritám a vedcom len opätovne umocňuje konšpirácie o americkej misii a autori z IFLScience sa rozhodli, že ľuďom pripomenú fakty, ktoré hovoria, prečo bola posádka Apolla skutočne na Mesiaci.
správy od nás budete mať ako prví.
Množstvo konšpiračných teórii od ľudí, ktorí sa tomu nerozumejú
O prvom pristátí na Mesiaci koluje už desaťročia množstvo konšpiračných teórií, ktoré síce vždy hovoria o niečom inom, no majú spoločný základ – klamstvo amerických elít. Niektoré teórie hovoria o televíznom štúdiu, iné spochybňujú tvar Mesiaca a veria, že je plochý, ďalšie zase tvrdia, že astronauti síce Zem opustili a pri Mesiaci boli, no nevstúpili na jeho povrch. Nech už berieme do úvahy akékoľvek konšpirácie, je potrebné sa na problematiku pozrieť zo širšej perspektívy.
V prvom rade sa musíme pozrieť na ľudský faktor. Kým viesť sprisahanie s počtom dvoch až troch ľudí je možné, zachovať tajomstvá pri tuctoch zainteresovaných by asi reálne nebolo. Ako sa píše v článku, misia Apollo bola jedna z najväčších, aké ľudstvo zažilo a odhaduje sa, že v jednom momente na nej pracovalo okolo 400 000 ľudí. Keď si odmyslíme pracovníkov, ktorí sa na projekte zúčastnili nepriamo, stále nám ostáva veľké množstvo pracovníkov (astronauti, potencionálni filmári, veliteľský modul a podobne).
Množstvo zainteresovaných vytvára prvý silný argument, že pristátie nebolo sfalšované. Len samotný tím Parkes tvorili dva tucty ľudí, ktorí monitorovali signály a zistili by, že neprichádzajú z Mesiaca. Nehovoriac o ďalších nádväzných tímoch.
Horniny a medzinárodná pozornosť
Ďalším silným argumentom sú privezené mesačné horniny. Misia Apollo na Zem priniesla okolo 380 kilogramov tejto horniny a dôležité je to, že o vzorku mohol požiadať každý geológ so sľubným projektom, čo sa v podstate aj dialo. Výskumy hornín priniesli výsledky, ktoré potvrzdujú vznik kameňov v podmienkach, aké nie sú porovnateľné so Zemou. Ak sme hovorili o podvode, museli by sa na ňom podieľat tisíce geológov po celom svete a zapojená by musela byť technológia, o akej sa vedcom pred 50 rokmi ani nesnívalo.
Významný aspekt je tiež medzinárodná pozornosť. Vesmírne preteky boli ostro sledované všetkými veľmocami a ak by sa objavil čo i len maličký dôvod schopný spochybniť pravosť misie, všetci by sa ho chytili. Sovietske rádioteleskopy sledovali každú misiu a nemali by tak problém potvrdiť, že prichádzajúci signál nepochádza z Mesiaca.
Posledným uvedeným veľkým dôkazom sú predmety – tri misie Apollo zanechali na mesačnom povrchu zrkadlá, od ktorých sa odvtedy odrazili lasery, aby zmerali vzdialenosť Zem-Mesiac s výnimočnou presnosťou. Robotické mesačné orbitery NASA odfotografovali objekty, ktoré zostali na každom mieste pristátia a v roku 2008 japonská sonda SELENE pozorovala výbuchový kráter, ktorý po sebe zanechalo Apollo 15.
Nahlásiť chybu v článku