V dôsledku vysokej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sa za posledné desaťročia otepľuje celá naša planéta. Napriek tomu existujú miesta, kde je trend presne opačný. Kým inde vo svete stúpla teplota v priemere o 1°C, v týchto oblastiach došlo dokonca k ochladeniu.
Najznámejšia je tzv. studená kvapka v severnej časti Atlantického oceánu. Prečo sa časť oceánu neotepľuje, ale ochladzuje, nevieme. Vedci sú ale teraz k odpovedi o čosi bližšie. Nová štúdia ukazuje, že problematika je oveľa komplexnejšia ako si vedci doposiaľ mysleli a faktorov ovplyvňujúcich ochladzovanie malej časti Atlantiku je v skutočnosti oveľa viac, informuje portál ScienceAlert.
Chladný kúsok horúcej planéty
Nazývajú ju „studená kvapka“, alebo aj severoatlantická diera v otepľovaní. Oblasť nachádzajúca sa južne od Grónska sa za posledné storočie neoteplila. Kým svet zaznamenáva nárast priemerných teplôt o 1°C, „studená kvapka“ sa ochladila o 0,9°C. Už predchádzajúci výskum ukázal, že dôvodom je oslabenie morského prúdu, ktorý privádza do severnej časti Atlantického oceánu teplo z tropického pásma. Nová štúdia zverejnená v časopise Nature však ukazuje, že dôvodov je v skutočnosti viac.
„Studenú kvapku“ objavili vedci ešte v roku 2015 a nezvyčajný fenomén sa stal veľmi rýchlo predmetom výskumu klimatológov. V novej štúdii sa do analýzy oblasti pustili vedci z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku. Klimatickými modelmi zistili, že problematika ochladzovania malej časti oceánu na otepľujúcej sa planéte je oveľa komplexnejší, ako si doposiaľ klimatológovia mysleli.
Menej tepla z trópov
Modely meteorológov z Inštitútu Maxa Plancka potvrdili predchádzajúcu štúdiu o oslabení morských prúdov. Morský prúd AMOC (Atlantic meridional overturning circulation) prináša smerom na sever teplú a slanú vodu z tropického pásma, späť zas odnáša najmä chladnú sladkú vodu z topiaceho sa ľadu. Morský prúd v druhej polovici 20. storočia oslabol a narušil tak cirkuláciu vody v severnom Atlantiku. Čo presne oslabenie morského prúdu spôsobilo zrejmé nie je, predpokladá sa však, že príčinou by mohlo byť globálne otepľovanie a tým pádom aj rýchlejšie topenie grónskeho ľadu.
Nová štúdia však ukazuje, že na procese sa podieľajú aj ďalšie faktory. Medzi nimi najmä zmena v cirkulácii oceánu vo vysokých zemepisných šírkach a oblačnosť, ktorá sa tvorí v nízkych nadmorských výškach v dôsledku chladnejšej morskej hladiny. Klimatické modely tiež ukázali, že tieto faktory možno jasne pripísať antropogénnemu (a teda ľudskému) pôsobeniu.
Vedci modelovaním ukázali, že koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére ovplyvňuje subpolárne morské prúdy vo vysokých zemepisných šírkach. Kým teda severný Atlantik prijíma menej tepla z tropických oblastí súčasne stráca viac tepla unikajúceho do Arktídy. V dôsledku ochladzovania „studenej kvapky“ sa nad oceánom navyše tvorí nízka oblačnosť, ktorá odráža veľkú časť slnečného žiarenia a bráni tak absorbcii tepla oceánom.
Nový výskum podľa vedcov okrem iného dokazuje, že na klimatické fenomény neexistujú jednoduché odpovede. Na prejavy klimatickej zmeny sa musia pozerať oveľa komplexnejšie a to najmä v budúcnosti, keď budú krízy vyvolané zmenami v klimatickom systéme ešte dramatickejšie.
Nahlásiť chybu v článku