Opäť nás čaká skok v počasí, ktorý sa niekomu nemusí páčiť, no chladnejšie mesiace sú už jednoducho pred nami, tak je načase si na ne začať zvykať. Víkend sa bude niesť v znamení vysokých teplôt, takže, ak vás láka vyraziť do prírody, utekajte. Pretože z nedele na pondelok nás čaká zmena. Dokonca na Slovensko zavíta prvý sneh.
správy od nás budete mať ako prví.
Počasie v sobotu a v nedeľu bude slnečné a teploty môžu stúpnuť až k +28 °C. Takže jesenné bundy ešte nechajte počas dňa doma a vyrazte von si užiť teplé lúče. S koncom víkendu skončí aj táto idylka. Ako informuje iMeteo, zmena vypukne z nedele na pondelok. Očakáva sa prechod studeného frontu, ktorý má byť budúci týždeň sprevádzaný aj prvým snehom na našom území.
Na Slovensku budúci týždeň klesnú teploty a hranica sneženia prvýkrát túto sezónu výraznejšie poklesne. Sneženie sa očakáva na hrebeňoch Vysokých Tatier a napadnúť môže do 10 centimetrov snehových zrážok. Vytvorenie snehovej pokrývky sa však neočakáva, pretože po tomto výkyve teplôt smerom nadol by sa ku koncu budúceho týždňa mali opäť vyšplhať hore. Počasie teda bude nasledujúce dni ako na jesennej hojdačke.
Predpoveď počasia na sobotu
Dnes bude na Slovensku jasno až polooblačno, lokálne prechodne oblačno. Dopoludnia sa ojedinele vyskytne hmla alebo nízka oblačnosť. Bude teplo. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Najvyššia denná teplota bude 23 až 28 stupňov Celzia, na Kysuciach, Orave, Liptove a hornom Spiši okolo 21 stupňov Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 13 stupňov Celzia. Bude bezvetrie alebo len slabý vietor a bude bez zrážok.
August bol najteplejším mesiacom v histórii meraní
August 2026 bol celosvetovo najteplejším mesiacom od začiatku meraní a o historické prvenstvo sa delí s júlom 2023. Priemerná teplota vzduchu nad pevninou a oceánmi dosiahla 16,96 stupňa Celzia, čo bolo o 0,85 stupňa viac ako priemer rokov 1991 až 2020 a o 1,65 stupňa viac ako v predindustriálnom období. Vyplýva to z údajov klimatickej služby Európskej únie Copernicus.
Globálna mesačná teplota sa tak prvýkrát od novembra 2025 dostala viac ako 1,5 stupňa nad predindustriálnu úroveň rokov 1850 až 1900. August zároveň prekonal doterajšie augustové rekordy z rokov 2023 a 2024.
Mimoriadne vysoké teploty zaznamenali aj oceány. Priemerná povrchová teplota oceánov mimo polárnych oblastí medzi 60 stupňami južnej a 60 stupňami severnej zemepisnej šírky dosiahla 21,07 stupňa Celzia. Išlo o najvyššiu hodnotu nameranú v auguste, pričom predchádzajúci rekord z roku 2023 predstavoval 20,98 stupňa. Počas mesiaca padol aj rekord globálnej dennej povrchovej teploty morí na úrovni 21,11 stupňa.
K rekordným hodnotám prispeli mimoriadne vysoké teploty v tropickej časti Tichého oceánu, kde naďalej silnie El Niño, ktoré by sa mohlo zaradiť medzi najsilnejšie zaznamenané prípady tohto klimatického javu. Jeho dôsledky sú už podľa údajov viditeľné aj na pevnine, napríklad v Indonézii, kde klimatické podmienky podporili intenzitu sezónnych požiarov.
Mimoriadne teplé bolo leto aj v Európe
Západná Európa zaznamenala najteplejšie leto v histórii meraní a prekonala rekord z roku 2003. Na celom kontinente išlo o tretie najteplejšie leto po rokoch 2024 a 2022. Samotný august bol s priemernou teplotou 20,26 stupňa štvrtým najteplejším augustom zaznamenaným v Európe.
Vysoké teploty sprevádzalo výrazné sucho. Rozsiahle časti západnej, strednej a východnej Európy boli suchšie ako priemer a po mesiacoch nedostatku zrážok zaznamenali mimoriadne nízku pôdnu vlhkosť. Vážne sucho postihlo okrem iných Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko.
Dôsledky boli viditeľné aj na európskych riekach. Mimoriadne nízke prietoky zaznamenali Rýn, Dunaj, Južný Bug a Dneper. Výrazne nízke hodnoty boli aj na Visle, Glomme, Rhône, Seine a Páde.
Rozloha arktického morského ľadu bola v auguste dvanásta najnižšia zaznamenaná pre tento mesiac, zatiaľ čo antarktický morský ľad mal štvrtú najnižšiu augustovú rozlohu. Údaje podľa Copernicusu poukazujú na súbežné prejavy globálneho otepľovania v atmosfére, oceánoch aj hydrologických systémoch.
Nahlásiť chybu v článku