Na svete existuje množstvo zaujímavých ľudí a miest, ktoré sú niečím výnimočné. Ukážkou je napríklad muž, ktorý sa do Guinnessovej knihy rekordov zapísal vďaka tomu, že poberal penziu najdlhšie na svete – na dôchodku strávil 70 rokov a mal zomrieť ako 138-ročný. Jeho príbeh je tak rozhodne zaujímavý, no nie viac ako príbeh Elsie Eiler, ktorá je tiež jedinečná.
správy od nás budete mať ako prví.
Viete si predstaviť, že žijete v meste sami? Pozrime sa na to najprv z hľadiska Slovenska. Ak vás niekedy zaujímalo, kde v našej krajine žije najmenej ľudí, je to obec Príkra. V tejto dedinke v okrese Svidník na východe Slovenska žije podľa posledného sčítania len 11 obyvateľov. To je však stále o 10 viac než v mestečku Monowi v Spojených štátoch amerických.
Počet obyvateľov prudko klesal
Monowi sa nachádza v štáte Nebraska. V 30. rokoch minulého storočia bolo Monowi živým mestečkom so 150 obyvateľmi, do roku 1980 však počet jeho obyvateľov klesol na 18. Potom však prišlo ešte výraznejšie zníženie. Do sčítania ľudu v roku 2000 sa počet zmenšil na dvoch ľudí. Manželský pár Rudy a Elsie Eilerovci boli poslednými obyvateľmi, ktorí v tejto oblasti zostali, zatiaľ čo mladšia generácia sa rozptýlila do sveta v snahe nájsť si prácu a ďalšie príležitosti, informuje portál Atlas Obscura.
Elsie Eiler, 92, is known as ‘one woman town,’ literally. She is the mayor and a sole resident of a town named Monowi where she elects herself in annual elections, runs a bar and grill for tourists, issues her own liquor license, and pays herself $500 yearly taxes.
by
u/InitialConclusion507 in
justwholesome
Sama sebe platí dane a schvaľuje rozpočty
Napriek masovému odchodu ľudí zostali starnúci manželia vo svojom meste a udržiavali ho pri živote. Žiaľ, v roku 2004 sa počet obyvateľov Monowi znížil o polovicu, keď Rudy Eiler zomrel a Elsie zostala jedinou obyvateľkou mesta. Napriek nepochybnej samote sa tu Elsie rozhodla ostať a dnes platí dane sama sebe, sama sebe udelila licenciu na alkohol a ďalej tu žije ako starostka, barmanka, knihovníčka a jediná obyvateľka. Elsie zároveň každý rok musí vypracovať plán údržby ciest, aby získala finančné prostriedky na štyri semafory v meste.
V mestečku sa toho logicky nenachádza veľa, hoci sa rozlieha na ploche 0,54 km² (v porovnaní so slovenskými pomermi je to len o čosi viac, ako má napríklad mestská časť Džungľa v Košiciach s 0,47 km² alebo obec Píla v okrese Pezinok s 0,48 km², pozn. red.) a najbližšia dedina je vzdialená približne 11 kilometrov. Lynch pritom tiež nemá žiadnu ohromnú populáciu, ale podľa posledného sčítania tu žije len 194 obyvateľov. Vráťme sa však späť do Monowi, kde sa nachádzajú len tri aktívne budovy.
Necíti sa osamelo
Jediným súkromným podnikom je tu hostinec Monowi Tavern, ktorého majiteľkou, samozrejme, nie je nik iný ako Elsie. Jediná obyvateľka mestečka po manželovej smrti tiež založila malú knižnicu, ktorú pomenovala po svojom zosnulom manželovi. Čo sa týka zvyšku rodiny Eilerovcov, Elsin syn a dcéra odišli z oblasti hľadať pracovné príležitosti a jej štyri vnúčatá a dve pravnúčatá žijú od relatívne blízkeho Sioux City v štáte Iowa až po vzdialené Holandsko.
„Chýbajú mi moje deti a býva mi za nimi smutno, ale necítim sa osamelo. Mám príliš veľa záujmov a starých priateľov,“ priznala jediná obyvateľka mestečka, ktorej dom je treťou aktívnou budovou.
Čo sa stalo so zvyškom obyvateľov?
Ak by vás zaujímalo, čo sa stalo s inými predošlými rezidentmi Monowi, poznáme odpoveď. Niekoľko Eilerovej priateľov zo strednej školy stále žije v tejto oblasti, hoci neostali priamo v mestečku. Niektorých z nich pozná celý svoj život, pretože sa tiež narodili a vyrastali v Monowi. „Ľudia, ktorých rodičov si pamätám ešte ako bábätká, sem teraz vodia svoje vlastné deti. Tak to jednoducho chodí, keď zostanete na jednom mieste,“ prezradila dnes už 92-ročná Elsie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V nedeľu večer počas zimy sa priatelia stretávajú v hostinci, kde hrajú kartovú hru zvanú euchre, ktorú Eilerová opisuje ako kombináciu hier pinochle a pitch. „Každý hrá proti každému,“ vysvetlila a dodala: „Zvyčajne skončíme s hraním okolo desiatej alebo pol jedenástej, ale niektorí ešte zostanú do polnoci a rozprávajú sa. Odkedy som zostala sama, moji pravidelní hostia sa našťastie snažia nezdržiavať ma tam do neskorej noci.“
Obsluhuje zvedavých cestovateľov aj miestnych farmárov
Od osamelosti tak má Elsie ďaleko a podľa posledných informácií portálu Guinness World Records z minulého roka barmanka stále pracuje v krčme 12 hodín denne, šesť dní v týždni, pričom pripravuje kávu, nápoje a jedlo pre miestnych farmárov, priateľov a zvedavých cestovateľov, ktorí chcú toto mestečko vidieť na vlastné oči.
Nahlásiť chybu v článku