Ilustračná foto: Profimedia / Noche de la pena, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Archeológovia pracujúci v podzemí jaskyne Cueva de Sangre tvrdia, že odhalili prítomnosť obetných rituálov.

Počas výskumu v podzemí prišli na dôkazy o desivom a starovekom mayskom rituáli, ktorého súčasťou mohli byť ľudské obete. Vedci sa domnievajú, že miestni obyvatelia obetovali ľudí, aby upokojili mayského boha dažďa.

Google News Sledujte interez v Google News —
správy od nás budete mať ako prví.
Pridať ako zdroj

Cueva de Sangre, vo voľnom preklade „Jaskyňa krvi“, je jednou z jaskýň v lokalite archeologického náleziska Dos Pilas v Peténe (Guatemala). Práca na nálezisku siaha až do 90. rokov 20. storočia a miestne jaskyne Mayovia využívali približne v období rokov 400 pred n. l. až 250 n. l. Vedci však tentoraz skúmali, prečo hlboko v „Jaskyni krvi“ našli stovky úlomkov ľudských kostí s jasnými znakmi poranenia.

Rituálne zoradené lebky a stopy sekerky

Ich zistenia naznačujú, že Cueva de Sangre bola miestom obetných rituálov. O svojich zisteniach informovali 24. apríla na výročnej konferencii Spoločnosti pre americkú archeológiu.

„Vidíme len časti tiel, nie celé kostry – ide o ukážkový príklad. V mayských rituáloch boli aj jednotlivé časti tela rovnako cenné ako celé telá,“ vysvetlila pre Live Science bioarcheologička Michele Bleuze z Kalifornskej štátnej univerzity v Los Angeles.

Ilustračná foto: nálezisko Dos Pilas, Simon Burchell, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

V jaskyni boli kosti roztrúsené po zemi – nie pochované. Mnohé niesli známky traumatických poranení, ktoré zrejme vznikli krátko pred smrťou. Na jednej z lebiek vedci objavili rez pripomínajúci prácu so sekerkou so skosenou hranou. Podobnú stopu našli aj na bedrovej kosti dieťaťa. Stopy na oboch kostiach zároveň naznačujú, že k zraneniam došlo tesne pred smrťou.

Dôkazom je nielen prítomnosť poranení, ale aj neanatomické usporiadanie kostí – napríklad štyri lebky uložené tesne vedľa seba. V jaskyni sa našli aj okrové a obsidiánové čepele, čo podľa forenznej antropologičky Ellen Fricano z Western University of Health Sciences jasne potvrdzuje rituálny charakter miesta.

Ilustračná foto: Profimedia

Zaujímavé je aj to, že bola jaskyňa prístupná pravdepodobne iba počas obdobia sucha – inokedy bývala zaplavená. Výskumníci preto predpokladajú, že sa mohla spájať s významnou mayskou oslavou Dňa svätého Kríža, ktorý sa slávil 3. mája pred príchodom dažďov. Počas týchto osláv sa Mayovia modlili za dážď a dobrú úrodu, čo mohlo byť spojené s krvavými obetami.

Na jednoznačné odpovede si však ešte musíme počkať. Tím plánuje ďalšie analýzy vrátane výskumu DNA a pripravuje recenzovanú štúdiu. „Chceme zistiť, kto boli títo ľudia. Už teraz vieme, že s nimi bolo zaobchádzané úplne inak ako so zvyškom populácie,“ uzatvára Bleuze.

Uložiť článok

Najnovšie články