Zlom prišiel až v škole, keď zistil, kto ho vlastne prihlásil. „Hrával som na rôznych imatrikuláciách a večierkoch, takže ma spolužiaci poznali. Po čase sa mi jeden priznal: ‚Bol som na plavárni, tam chodili ženy v tielkach a mali prihlášky do Superstar, tak som jednu vyplnil. Napísal som tam tvoje meno a mobil,‘“ spomínal Tomáš na vtipný moment.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Jeho reakcia bola stručná. „Tak mu hovorím: ‚Díky.‘ Nakoniec som tam šiel, postúpil som a hovoril som si, že uvidíme, čo bude ďalej,“ pokračoval v opise situácie, ktorá mu nakoniec úplne zmenila plány.
Rozhodnutie, ktoré prišlo postupne
Najprv účasť odmietol, no napokon sa rozhodol dať celej veci šancu. Presvedčil ho až ďalší telefonát, v ktorom získal lepšiu predstavu o tom, do čoho ide.
„Ešte mi volali. Najprv som povedal, že nejdem, ale potom mi dali konkrétne termíny. Nebolo to o tom, že by ma niekto lámal, skôr mi vysvetlili, ako to funguje. Na konci toho rozhovoru som si povedal: ‚No dobre, tak prídem, veď to skúsim,‘“ opísal moment, kedy sa definitívne rozhodol na kasting vyraziť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Čaro neznámeho a prvých krokov
To, že vôbec netušil, do čoho ide, dnes vníma ako svoju najväčšiu výhodu. Prvý ročník mal vďaka tomu neopakovateľnú atmosféru. „Bolo to prvé, nikto nevedel, čo to vlastne je. Vtedy to bolo krásne, lebo každým krokom som získaval nové informácie a objavoval pekné veci,“ zaspomínal si.
Ďalšie generácie spevákov to už podľa neho mali iné. „Tí po nás už presne vedeli, čo bude v druhom kole, v divadle alebo vo finále. Mne sa však páčilo, že som sa z prvého castingu dostal až do televízie bez toho, aby som niečo čakal. Malo to obrovské čaro, bola to taká rozprávka,“ opísal rozdiel medzi ročníkmi.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Úspech bez tlačenia na pílu
Spevák hovorí, že v tom čase išlo hlavne o radosť z hudby, nie o stratégiu či mediálny obraz. Atmosféra v súťaži bola podľa neho oveľa prirodzenejšia. „Nevedel som, do čoho idem, nekalkuloval som. Bolo to čisté, priame a neriešil som, že musím ísť rýchlo na kameru, aby som bol v obraze. Dnes všetci tlačia na pílu, že musíš, musíš, musíš,“ priznal.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V tom období podľa neho nehrali hlavnú rolu ani komerčné záujmy. „Reklamy sú samozrejme dobré, ale vtedy sme to neriešili. Žili sme tak, že nás to bavilo a boli sme skvelá partia,“ opísal fungovanie v zákulisí, kde bol úspech skôr vedľajším produktom spoločnej zábavy.
Nahlásiť chybu v článku