Schwiki [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Vysoko v indických Himalájach sa ukrýva jazero, aké inde na svete nenájdete.

Medzi zasneženými vrcholkami hôr sa ukrýva plytké jazero, ktorému miestni hovoria Roopkund alebo aj Jazero kostí. Ako uvádza portál ScienceAlert, nielen vo vode, ale aj v okolí jazera sa totiž ukrývajú stovky ľudských kostí.

Zapríčinila ich smrť prírodná katastrofa?

Zdá sa, že na mieste, kde sa jazero Roopkund nachádza, zomreli stovky ľudí, nikto však nevie, ako sa sem dostali a čo spôsobilo ich smrť. Existujú len hypotézy, ktoré vedci postupne overujú. Jedna z hypotéz napríklad tvrdila, že skupinu ľudí zasiahla prírodná katastrofa nemalých rozmerov a o život ich mohla pripraviť napríklad prudká búrka.

Prichádzali sem rôzne skupiny ľudí

Testy DNA však ukázali, že táto hypotéza má od pravdy ďaleko. Vedci podrobili DNA testovaniu 38 kostier a ukázalo sa, že nešlo o jednu skupinu ľudí, ktorá prišla na miesto spoločne. Niektorí ľudia pochádzali až z oblasti Stredomoria a prichádzali sem jednotlivo v priebehu tisícky rokov.

Schwiki [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Genetické testovanie

Toto nie je prvýkrát, kedy sa vedci rozhodli preskúmať genetický profil kostier. Už pred desaťročím 72 kostier preskúmal odborník na genetiku Kumarasamy Thangaraj. Výsledky testovania ukázali, že niektoré kostry patrili indickým predkom, niektoré však boli z celkom iných oblastí, napríklad zo západnej časti Eurázie.

Práve tento objav podnietil myšlienku preskúmať genetický profil kostier lepšie a odhaliť celú genómovú sekvenciu. Sekvencia kostier bola následne porovnaná s genetickým profilom 1 521 antických jedincov a s profilom 7 985 jedincov v súčasnosti žijúcich po celom svete. Analýza odhalila, že kostry pochádzajú z troch rôznych skupín, pričom do tej najväčšej patrilo 23 jedincov, pravdepodobne predkov z dnešnej Indie.

Zvyšné kostry však neboli s indickými geneticky príbuzné a čo vedcov prekvapilo, druhú najväčšiu skupinu, 14 kostier, zaradili do skupiny z oblasti Kréty. Tretia skupina kostier zas pochádza z juhovýchodnej Ázie. Zdá sa teda, že jazero nepriťahovalo len miestnych obyvateľov, ale lákalo ľudí z celého sveta.

Schwiki [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Rádiokarbónové datovanie

Ako sme spomínali, prekvapivé je aj časové pásmo, v rámci ktorého ľudia k jazeru prišli. Rádiokarbónová metóda datovania totiž odhalila, že celkom istotne neprišli naraz. Napríklad jedinci patriaci do skupiny Indov sem prichádzali postupne, približne v čase od 7. do 10. storočia nášho letopočtu. Ďalšie skupiny ľudí však prišli k jazeru v čase medzi 17. až 20. storočím nášho letopočtu, čo znamená, že prišli len pred niekoľkými stovkami rokov.

Okrem toho, genetickému testovaniu zatiaľ neboli podrobené všetky kostry, je teda možné že vedcov čakajú ešte ďalšie prekvapenia. Navyše, ako uvádza štúdia uverejnená v časopise Nature Communications, nie je jasné ani to, prečo sem vlastne ľudia prichádzali a čo spôsobilo ich smrť.

sciencealert
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )