Foto: Foto: Vladimír Benko/ archív TASR

Lukáš Mužla / / Lokál
Od letu slovenského kozmonauta do vesmíru ubehne čoskoro 20 rokov.

V roku 1998 malo Slovensko len 5 rokov a o jeho existencii ešte niektoré krajiny sveta tušili len okrajovo. Potom sa však jeden muž z malého stredoeurópskeho mladučkého štátu dostal do pozornosti celého sveta. Ivan Bella bol v lete 1998 vybratý do trojčlennej posádky Sojuzu TM-29. Stal sa tak prvým a doposiaľ aj posledným slovenským kozmonautom. 

Ivan Bella sa narodil v roku 1964 na Horehroní. Vyrastal v Dolnej Lehote, neskôr študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici z ktorého smeroval na Vysokú vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach. Stal sa stíhacím pilotom a od vzniku samostatnej Slovenskej republiky slúžil na vojenskej stanici v Malackách, kde pilotoval ruské stíhačky Mig-29 a stíhacie bombardéry Su-22.

Foto: Radovan Stoklasa/Archív TASR

Po rozpade Sovietskeho zväzu ostalo Rusko voči novovzniknutému Slovensku vo veľkom dlhu. V rámci jeho deblokácie sa vedenie oboch krajín (na Slovenskej strane vláda Vladimíra Mečiara) dohodlo, že Rusko zoberie na vlastné náklady do vesmíru kozmonauta zo Slovenska. Do výberu sa dostalo 32 stíhacích pilotov. Do Moskvy nakoniec ako najlepší kandidát pocestoval Ivan Bella.

Foto: Vladimír Benko/ archív TASR

Ivan Bella odcestoval do Hviezdneho mestečka v Moskve, výcvikového strediska pre vesmírne lety v marci 1998. Kým ruskí kozmonauti pred letom do vesmíru absolvujú zvyčajne 3-5 rokov trvajúci výcvik, Ivan Bella dostal rýchlokurz. Na let do vesmíru bol pripravený za 11 mesiacov. Ako skúsený pilot stíhacích lietadiel bez problémov zvládol všetky záťažové testy. V auguste bolo rozhodnuté. Slovenský kozmonaut poletí na stanicu Mir v Sojuze TM-29.

Foto: Vladimír Benko/ archív TASR
Foto: Vladimír Benko/ archív TASR

Ivan Bella zo Slovenska, Viktor Afanasiev z Ruska a Jean-Pierre Haigneré z Francúzska. Trojčlenná posádka Sojuzu TM-29 vzlietla z kozmodrómu Bajkonur uprostred Kazachstanu 20. februára 1999. Po približne dva dni trvajúcom lete úspešne pristáli na prvej nepretržite obývanej sovietskej vesmírnej stanici Mir.

Foto: Vladimír Benko/ archív TASR

Stanica Mir

Stanica Mir bola prvou sovietskou, neskôr ruskou trvalo obývanou vesmírnou stanicou. Vznikla prepojením niekoľkých modulov, ktoré do vesmíru štartovali v rozmedzí rokov 1986 – 1996. Mir bol veľký približne ako šesť bežných autobusov a vo vesmíre predstavoval akési vysunuté laboratórium. Posádku Miru tvorili kozmonauti a posádky letov Sojuz, zásoby na stanicu zabezpečovali misie Progress. Ivan Bella bol členom 27. pilotovanej expedície k stanici Mir, ktorá svoju misiu skončila v roku 2001 navedeným do zemskej atmosféry.

Foto: Vladimír Benko/ archív TASR

Ivan Bella nebol vo vesmíre len tak na výlete. Za úlohu mal vykonať niekoľko experimentov v rámci vedeckého výskumného programu Štefánik, ktorý pre neho pripravila Slovenská akadémia vied. Vo vesmíre strávil Bella celkom 8 dní, z toho 6 práve na vesmírnej stanici Mir. Po návrate z vesmíru udelilo Slovensko Ivanovi Bellovi niekoľko vyznamenaní a v roku 2001 bola po ňom dokonca pomenovaná aj planétka 22901, ktorú po novom svet pozná ako Ivanbella.

Foto: Štefan Puškáš/Archív TASR

O tom, aké to pre Slováka bolo pozerať sa na našu planétu z Vesmíru, ako vyzerá život na vesmírnej stanici a na čo sa bolo pred letom na Mir treba pripraviť sa viac dozviete už 17. decembra v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Ivan Bella bude totiž jedným z troch hostí zábavno-inšpiratívnej talkshow Povec Ty Mareka Polomského. Lístky na udalosť nájdete na tomto odkaze.

0
Komentovať (0)