Keď sa človek potrebuje porozprávať, zdôveriť alebo nájsť radu na zložitý problém, väčšinou sa nasmeruje na blízkych a rodinu. Podľa novej štúdie však môže v tomto prípade pomôcť aj rozhovor s neznámou osobou, čo sa na prvý pohľad zdá absolútne nereálne.
Nový výskum, o ktorom píše portál Science Alert, zamotal hlavy väčšine ľudí. Podľa tejto štúdie sa očakávania ľudí zo stretnutí s cudzími ľuďmi výrazne odlišujú od priebehu a výsledku tohto prepojenia. Vybraní ľudia si totiž mysleli, že otvorenie svojich hlbokých tém či možno problémov bude pred neznámym človekom takmer nemožné.
Opak bol však v tomto prípade pravdou. Do výskumu sa pridalo 1800 ľudí, ktorí sa cez sériu experimentov dozvedeli o výnimočnosti rozhovoru s cudzím človekom. Kontrolovaná skupina uchádzačov viedla konverzácie na plytké, respektíve bežné, ale aj hlboké témy, pričom ich poslucháčmi boli ako neznámi, tak ich blízki.
Najprv trápne ticho a nezáujem, neskôr búranie bariér
V prvej časti experimentov mali účastníci zistiť rozdiel medzi očakávaniami a reálnymi skúsenosťami. Podľa toho vedeli vedci ďalej postupovať a pripravovať nasledujúce úrovne výskumu. V ďalšej časti experimentu pravdepodobne účastníci podcenili svoj záujem o počúvanie cudzej osoby, s ktorou však počas dialógu nadväzovali čoraz silnejšiu konverzáciu. Za týmto „osmelením“ má stáť práve postupné uvoľňovanie napätia medzi neznámymi.
Porovnanie očakávaní účastníkov bolo presnejšie pri hlbších rozhovoroch s blízkymi priateľmi alebo rodinou, ktorých starostlivosť a záujem sú vždy istejšie a aj daný človek má k známemu kruhu ľudí silnejšiu dôveru.
Výskumníci chceli zistiť, či je pravdepodobné, že účastníci nepochopia zmysel hlbokých rozhovorov s neznámymi ľuďmi, alebo či relatívne zložitejšie rozhovory s neznámymi ľuďmi vybudujú silnejšie spojenia. „Naše experimenty testujú či ľudia systematicky podceňujú starostlivosť a obavy o druhých v kontexte hlbokých rozhovorov,“ vysvetľujú autori príspevku.
Človek je predurčený na tvorbu silných a stabilných vzťahov
Účastníci si tiež zvolili hlbšie otázky, keď očakávali starostlivejšieho partnera, čím podporili hypotézu autorov, že nesprávne nakalibrované očakávania človeka môžu pôsobiť ako psychologická bariéra pri hlbších rozhovoroch s neznámymi ľuďmi.
Všeobecný blahobyt ľudí je hlboko spojený s kvalitou ich sociálnych vzťahov. Nie je teda žiadnym prekvapením, že máme túžby vytvárať a udržiavať silné vzťahy.
Takéto vzťahy často dosahujeme intímnymi a zraniteľnými rozhovormi. Účastníci štúdie dokonca uviedli, že chcú mať vo svojom každodennom živote hlbšie interakcie s neznámymi, než aké majú v súčasnosti.
Ak ľudia chcú hlbšie rozhovory s cudzími, prečo ich nemajú?
„Naše údaje naznačujú, že podceňovanie hlboko sociálnej povahy ostatných – za predpokladu, že ostatní budú v rozhovore ľahostajnejší, ako v skutočnosti sú, by mohlo pomôcť vysvetliť, prečo sú konverzácie v každodennom živote plytšie, ako ľudia preferujú,“ hovoria autori.
Hoci sa tieto rozhovory uskutočnili v laboratóriu a pod dohľadom, vedci si myslia, že tieto zistenia možno zovšeobecniť aj na bežné životné situácie. „Predchádzajúce výskumy v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve naznačujú, že ľudia môžu podceňovať ochotu cudzincov zapojiť sa do konverzácie v naturalistických poľných experimentoch vo vlakoch, autobusoch a taxíkoch,“ uvádzajú autori.
Tiež sa pýtajú, ako sa tieto účinky môžu líšiť v rôznych kultúrach, pričom svetové národnosti a kultúry majú rôzne názory na svoju otvorenosť voči cudzincom.
Keď teda budete nabudúce zdieľať priestor s nejakým neznámym človekom, respektíve cudzincom, opýtajte sa ľudí na ich životné príbehy a snažte sa neotočiť debatu na témy o počasí či pozerania do mobilu. Ak náhodou stále nemáte najlepšieho priateľa, podľa tohto výskumu to môže byť ktokoľvek vonku, koho ešte nepoznáte.
Nahlásiť chybu v článku