Hladina svetového oceánu sa môže zvýšiť viac ako o meter, horské oblasti sa zmenia na nepoznanie a do pohybu sa dajú stovky miliónov obyvateľov. Len pár dní po klimatickom summite OSN prichádza správa Medzivládneho panelu o zmene klímy, ktorá varuje pred dramatickými zmenami vo svete oceánov a ľadovcov.
Medzivládny panel pre zmenu klímy vo svojej Špeciálnej správe o oceánoch a kryosfére zdôrazňuje naliehavosť včasných, ambicióznych a najmä koordinovaných opatrení, ktoré by vyriešili beprecedentné a trvalé zmeny vo svetovom oceáne a kryosfére Zeme. Podľa správy, na ktorej spolupracovalo viac ako 100 vedcov, dochádza v prostredí, ktoré zohráva kritickú úlohu v existencii života na zemi, k dramatickým zmenám.
Ako prvé pocítia zmeny zrejme oblasti horských ľadovcov v Európe, Afrike, Andách či Indonézii. Do konca storočia môžu stratiť viac ako 80% svojho ľadu, čo ovplyvní nielen celé ekosystémy, ale aj obyvateľov odkázaných na zdroje pitnej vody pochádzajúce z ľadovcov.
Nedostatok vody sa odzrkadlí aj v poľnohospodárstve či vodnej energetike. V neposlednom rade je topenie horských ľadovcov spojené s nebezpečnými zosuvmi pôdy, lavínami či mohutnými záplavami. V ohrozených horských oblastiach pritom žije približne 670 miliónov ľudí.
Moria a oceány stúpnu o meter
Ešte kritickejšia je situácia s topením ľadu v Arktíde a Antarktíde. Kým v priebehu 20. storočia stúpla v dôsledku topenia ľadovcov hladina svetového oceánu o 15 centimetrov, v súčasnosti rastie dvojnásobnou rýchlosťou a to približne 3,6 mm ročne. Ak neobmedzíme emisie skleníkových plynov, ročne bude svetový oceán rásť o 15 mm.
Ak by sa ľudstvu podarilo radikálne znížiť množstvo produkovaných skleníkových plynov v atmosfére, do konca storočia stúpne hladina morí a oceánov o 30-60 cm. Ak však nepodnikneme potrebné kroky, bude to až o 60-110 cm. V arktickom regióne pritom celoročne žijú približne 4 milióny ľudí, pričom ďalších 65 miliónov obýva kriticky ohrozené ostrovy po celom svete. V pobrežných oblastiach, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou skončia zatopené vodou žije v súčasnosti ďalších 680 miliónov obyvateľov.
Mŕtve oceány
Nejde však len o topenie kontinentálnych a horských ľadovcov, klimatická zmena a neustále zvyšovanie emisií skleníkových plynov v atmosfére ovplyvňuje aj celkový „zdravotný stav“ oceánov. Doposiaľ svetový oceán spotreboval 90% prebytočného tepla v atmosfére. Otepľovanie oceánov sa však dostáva ku kritickej hranici a v budúcnosti by bolo potrebné, aby vstrebávali 2-4 alebo pri neznížených emisiách až 7-krát viac tepla.
Teplejšie oceány nedokážu tak efektívne miešať spodné a vrchné vody, narúša sa tak obeh živín a kyslíka, čo vedie k zníženiu biodiverzity a vymieraniu druhov. Zvýšené množstvá oxidu uhličitého v atmosfére vedú tiež k okysľovaní svetového oceánu. Spoločne s otepľovaním vôd to povedie nielen k ohrozeniu oceánskeho života, ale aj potravinovej bezpečnosti krajín závislých na rybolove.
V neposlednom rade dramatické zmeny ovplyvnia svetový permafrost. Ak by sa ľudstvu aj podarilo udržať globálny nárast teplôt na 2°C oproti predindustriálnemu obdobiu, do konca storočia sa roztopí približne štvrtina povrchovej trvalo zamrznutej pôdy. Ak sa emisie skleníkových plynov neobmedzia, pôjde až o 70% povrchového permafrostu. Uvoľnenie uhlíka a metánu zachyteného v trvalo zamrznutej pôde môže spustiť klimatické procesy rozmerov, s akými sme sa doposiaľ ešte nestretli.
Najnovšia správa IPCC je ďalším z mnoha volaní vedcov po bezprecedentnej a rýchlej zmene. V Špeciálnej správe o oceánoch a kryosfére načrtávajú scenáre toho, ako bude náš svet v budúcnosti vyzerať, ak sa nám podarí globálne otepľovanie ustáliť, aj to, na čo sa musíme pripraviť, ak sa to ľudstvu nepodarí. V druhom prípade sú však následky ďaleko katastrofálnejšie.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku