foto: By Figure 1.1 (page 8) of: Frith U (1991). "Asperger and his syndrome". In Frith U (ed.). Autism and Asperger syndrome. Cambridge University Press. pp. 1–36. ISBN 0-521-38608-X. The source's caption says the photograph is "From the collection of Dr Maria Asperger-Felder". The book is copyright 1991 by Cambridge University Press., Fair use, Link, By Bundesarchiv, Bild 152-04-28 / Friedrich Franz Bauer / CC-BY-SA 3.0, CC BY-SA 3.0 de, Link

Johann "Hans" Friedrich Karl Asperger sa narodil 18. februára v roku 1906.

Jeho rodičia ani len netušili, aký z neho vyrastie krutý človek a akým neľudským experimentom bude vystavovať deti o niekoľko desiatok rokov neskôr. Kto vlastne Hans Asperger bol?

Povolenie zabiť Gerharda

Písal sa rok 1939, keď farmári Richard a Lina Kretschmarovci napísali Adolfovi Hitlerovi list, v ktorom žiadali o povolenie zabiť svojho syna Gerharda. Gerhard bol totiž postihnutý a jeho rodičia ho nenazvali ináč, ako monštrum. V čase, keď Hitler poslal lekára, aby Gerharda vyšetril, malo dieťa len 5 mesiacov. Zomrelo len o niekoľko dní neskôr, pravdepodobne na následky otravy barbiturátmi. Ako informuje vo svojom diele s názvom Asperger’s Children: The Origins of Autism in Nazi Vienna Edith Shefferová, Gerhard sa tak stal prvou neoficiálnou obeťou nacistického vyčíňania.

Následne sa smrť začala vnímať ako možnosť „liečby“ a pribúdalo čoraz viac detí, ktoré boli kvôli postihnutiu odsúdené na smrť. Zabíjalo sa nielen v Nemecku, ale aj vo Viedni, kde odhadom zomrelo až 800 detí. Významne sa o to pričinil aj Hans Asperger, ktorý v tom čase vo Viedni pôsobil ako pediater. Práve on v roku 1944 napísal dielo o tzv. autistickej psychopatii a po ňom je pomenovaný Aspergerov syndróm, ktorý je od roku 1994 súčasťou autistického spektra.

Mnoho ľudí však netuší, akých zverstiev sa Hans Asperger dopustil. Informácie o deťoch, ktoré podľa neho trpeli autistickou psychopatiou, začal zhromažďovať ešte v roku 1938. Celkovo počas svojej kariéry napísal vyše 300 publikácií, väčšinu práve na tému autistickej psychopatie. Deti s autistickou psychopatiou sa podľa neho vyznačovali tým, že neboli schopné empatie, nedokázali nadväzovať priateľstvá, boli ťarbavé a mali obmedzené záujmy. Postrehol však, že niektoré deti sú v istých oblastiach mimoriadne talentované.

Podporoval rasovú hygienu

V čase nacistického režimu sa pridal k jeho podporovateľom, bol členom niekoľkých organizácií, verejne podporoval rasovú hygienu a aktívne sa podieľal na programoch, ktorých súčasťou boli experimenty na deťoch. Oficiálne sa však nikdy nestal členom nacistickej strany.

Iné zdroje však Hansa Aspergera vykresľujú ako hrdinu. Niektoré deti mal pred krutými experimentmi ochrániť tým, že vyzdvihoval ich nezvyčajný intelekt a talent. Na druhej strane, isté je, že mnohé deti odsúdil na smrť tým, že ich poslal do viedenského ústavu Am Spiegelgrund, kde bola detská eutanázia na dennom poriadku. Práve tu zomierali deti, ktorým bola prisúdená nálepka genetickej podradenosti.

Verilo sa, že tieto deti nie sú schopné prispôsobiť sa spoločnosti a jej požiadavkám. Iné zas mali psychologické či psychiatrické ťažkosti, ktoré boli jednoducho považované za neželané. Niektoré deti boli vyhladované na smrť, iným bola podaná smrtiaca injekcia, do záznamu sa však uvádzalo, že zomreli napríklad na následky ťažkého zápalu pľúc.

Portál Nature informuje o dvoch dievčatách, Herte Schreiberovej a Elisabeth Schreiberovej, ktoré neboli príbuzné, no obe boli poslané do Am Spiegelgrundu preto, lebo boli pre svoje rodiny neznesiteľným bremenom. Okrem toho, Asperger bol blízkym kolegom Erwina Jekeliusa, ktorý sa počas vojny pričinil o smrť najmenej 4 000 ľudí nespĺňajúcich požiadavky nacistickej ideológie.

Blízki kolegovia

Jekelius bol riaditeľom ústavu Steinhof, pričom sa o ňom hovorilo ako o doktorovi v bielom plášti a so striekačkou, ktorý neprináša nový život, ale smrť. Erwin Jekelius sa dokonca zasnúbil s Hitlerovou sestrou Paulou, Hitler však so zväzkom nesúhlasil a zásnuby boli zrušené. Neskôr sa stal riaditeľom Spiegelgrundu, kde boli deti vystavované neznesiteľnému utrpeniu na základe tých najbanálnejších podnetov. Len osemročný Ernst Pacher skončil v ústave preto, lebo kýval na nepriateľské lietadlo a za trest bol vystavený nepredstaviteľnému mučeniu.

Haeferl / CC BY-SA

Deťom boli podávané injekcie, ktoré spôsobovali niekoľko hodín trvajúce bolesti, zvracanie či dokonca dočasnú paralýzu. Jedy boli deťom podávané aj prostredníctvom tabliet, ktoré boli zamiešané do jedla alebo zmiešané s cukrom, aby sa zakryla ich pachuť. A na tom všetkom sa podieľal aj Hans Asperger, po ktorom bol pomenovaný Aspergerov syndróm, ako sme spomínali vyššie. Mnohí odborníci preto uvažujú, či je skutočné vhodné, aby bola diagnóza pomenovaný po niekom, kto sa pričinil o úmrtie stoviek nevinných detí a radšej používajú pojem autizmus. V roku 2013 bol pojem Aspergerov syndróm odstránený aj z Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch a bol nahradený zastrešujúcim pojmom porucha autistického spektra.

Zaujímavé je, že počas svojho pôsobenia, tesne pred koncom vojny, Hans založil pre deti školu, tá však bola zbombardovaná a časť Aspergerovej práce bola zničená. Počas svojho života však dosiahol mnoho úspechov, stal sa z neho napríklad emeritný profesor. Hans Asperger zomrel v roku 1980.

Wikipedia, Nature, Daily Mail, MolecularAutism
Uložiť článok

Najnovšie články