National Library of Norway [Public domain], via Wikimedia Commons

Bol to vedec, humanitárny pracovník a dobrodruh.

Fridtjof Nansen bol človek, akého len tak každý deň nestretnete. Stal sa prvým človekom, ktorý ako prvý prešiel naprieč Grónskom, do ľadových hlbín sa odvážil zájsť ďalej, ako ktokoľvek pred ním a 11-krát sa stal lyžiarskym šampiónom. Okrem toho, zachránil životy 7 miliónov ľudí naprieč Ruskom a Arménskom.

Prísni no milujúci rodičia

Nansen sa narodil 10. októbra 1861 v nórskom mestečku Aker. Jeho otec Baldur bol silno veriaci sudca a jeho matka Adelaide mala záľubu v prírode, najmä v zimných športoch, čo bolo v tom čase na ženu nezvyčajné. Nansenovi rodičia síce boli prísni, no milujúci a svojho syna viedli k tomu, aby bol samostatný a dokázal sa o seba postarať.

Henry van der Weyde (George Grantham Bain Collection – Library of Congress) [Public domain], via Wikimedia Commons

Prvé úspechy

Po čase Fridtjof pokračoval v šľapajách svojej matky, taktiež miloval prírodu a v Nórsku bolo obrovské množstvo možností a krásnych miest, kam sa mladý objaviteľ mohol vydať. Neraz testoval svoje limity tým, že sa na niekoľko dní vybral do divočiny a žil ako Robinson Crusoe.

Netrvalo dlho a dokázal prejsť na lyžiach aj 80 kilometrov denne a čoskoro vyhral aj súťaž v korčuľovaní na jeden kilometer. Podarilo sa mu dokonca prekonať aj rekord a 11-krát sa stal šampiónom v lyžovaní. Práve jeho atletické schopnosti mu boli pri výpravách nesmierne užitočné.

National Library of Norway [Public domain], via Wikimedia Commons

Prieskum

V roku 1881 Nansen nastúpil na univerzitu v Osle a mal v pláne študovať zoológiu. Práve vďaka tomu sa o rok neskôr mohol pripojiť k expedícii smerujúcej do Grónska. Nasledujúce 4 mesiace sa venoval výskumu morského života a nehostinná krajina si získala jeho srdce. O vnútrozemí Grónska sa toho vedelo málo, v roku 1887 sa preto Nansen rozhodol, že to zmení a v roku 1888 sa so skupinkou odvážlivcov vydal na prieskum. Na rozdiel od predchádzajúcich výprav sa však skupinka vybrala z celkom iného konca, kde na nich nečakal tábor so zásobami a pomocou.

Manželstvo

Risk sa však vyplatil, pretože ešte v októbri toho roka skupinka úspešne dorazila na opačný koniec Grónska do eskimáckej osady. Po prekonaní vyše 4 000 kilometrov sa tak táto expedícia stala prvou, ktorá prešla naprieč Grónskom. Po úspešnej výprave si Nansen dal krátku prestávku, aby sa oženil so speváčkou a priekopníčkou ženského lyžovania Evou Sarsovou. Nansen písal o prvej výprave knihy, spomienky mu však nestačili, zatúžil po ďalšom dobrodružstve. Tentoraz sa rozhodol pokoriť Severný pól.

Christian Gibbson, National Library of Norway [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons

Výprava na Severný pól

Aj keď sa na výpravu vydala väčšia skupina, Nansen si napokon musel zvoliť len jedného spoločníka, Hjalmara Johansena. Hrozilo im podchladenie, napadnutie zvieraťom a nebezpečne sa im stenčovali aj zásoby. V priebehu 23 dní prešli vyše 225 kilometrov a aj keď sa im na Severný pól napokon dôjsť nepodarilo, dostali sa ďalej, než dovtedy ktokoľvek. O svojom zážitku napísal Nansen neskôr 6 kníh a v priebehu 15 rokov podnikol ešte niekoľko výprav.

Prvá svetová vojna

S výpravami nakoniec musel prestať, keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. Aj keď Nórsko vyhlásilo neutralitu, jeho zásoby sa kvôli blokáde zmenšovali a bolo potrebné zakročiť a Nansen nebol z tých, čo by čakali doma so založenými rukami. V roku 1917, keď bola situácia kritická, Nansen vycestoval do Washingtonu a vyjednal zrušenie blokády, aby zásoby opäť začali prúdiť do krajiny.

fram museum [Public domain], via Wikimedia Commons

Humanitárna pomoc

Nansen teda nebol len bádateľom, ale aj humanitárnym pracovníkom a všetkými silami bojoval o uznanie práv slabších a menej vplyvných krajín. V roku 1920 pomohol zachrániť pol milióna vojnových väzňov a odhaduje sa, že zachránil viac ako 7 miliónov ľudí pred hladomorom a utrpením. V tých časoch trápila ľudí aj neistota, kvôli situácii v krajine nemali potrebné doklady na to, aby mohli vycestovať, Nansen im preto vybavil doklad s názvom Nansen Pas, vďaka ktorému mohli slobodne prekročiť hranice až 50 krajín.

Za všetky tieto úctyhodné skutky napokon Fridtjof Nansen získal v roku 1922 Nobelovu cenu. Naposledy vydýchol v roku 1930, zomrel na následky infarktu, no stopu po sebe zanechal nielen v Nórsku, ale pamätá si ho celý svet.,

allthatisinteresting
Príbehy
0
Komentovať (0)