Fotografia z filmu Dark Waters, nakrúteného podľa týchto skutočných udalostí Foto: MovieStillsDB

Vedeli, že do vody vypúšťajú škodlivé látky, túto informáciu však pred svetom utajili. Tie sa dostali aj do pitnej vody a ľuďom zničili zdravie.

Počiatky tohto príbehu siahajú k jednému zdanlivo obyčajnému farmárovi. Ako sa však ukázalo, týkali sa aj tisícok ďalších ľudí. Dnes vám predstavíme súdny boj, ktorý trvá už dlhé desaťročia a ide o jeden z najväčších súdnych sporov súčasnosti. Na jednej strane stojí obrovská firma s miliardovými výnosmi, na druhej nevinní ľudia, ktorí musia znášať následky. 

Zhoda okolností spojila dohromady právnika Roberta Bilotta a farmára Wilbura Tennanta, ktorému nikto iný nechcel alebo sa neodvážil pomôcť. Spoločnosť, ktorú chcel žalovať, v podstate vlastnila takmer celé mestečko v Západnej Virgínii. O celom prípade informoval magazín The New York Times.

Mal chrániť chemické spoločnosti, napriek tomu sa do prípadu pustil

Robert Bilott však pracoval ako právnik pre spoločnosť Taft Stettinius & Hollister LLP a jeho prácou bolo zastupovanie chemických spoločností a nie ich žalovanie. Bilott sa však napokon rozhodol, že tento prípad napriek tomu zoberie. Presvedčila ho k tomu milá spomienka z detstva, ktorá začala súdny proces trvajúci celé desiatky rokov.

Wilbur Tennant bol zo svojej situácie zúfalý. Práci na farme zasvätil so súrodencami celé svoje životy. Začiatkom 80. rokov jeho brat Jim predal spoločnosti DuPont časť ich pôdy, pretože potreboval peniaze. Toto územie mali využiť ako skládku odpadu. Keďže sa neďaleko nachádzal prameň rieky, odpad rýchlo neznečistil iba pôdu, ale aj vodu.

Fotografia z filmu Dark Waters, nakrúteného podľa týchto skutočných udalostí Foto: MovieStillsDB

Keď videli, do akej nepríjemnej situácie sa dostal, prestali mu dvíhať telefón

Tento prameň bol zdrojom pitnej vody aj pre Tennantove kravy, ktoré sa začali správať veľmi zvláštne. Keď zatušil, že niečo nie je v poriadku, pustil sa do zbierania dôkazov, aby mohol DuPont zažalovať. Nahrával si na videokazety zvieratá, mŕtve vychudnuté s čiernym chrupom alebo samotný prameň, v ktorom tmavá voda bublala ako horúci penový kúpeľ.

The New York Times informoval, že sa Tennant snažil vyhľadať pomoc u veterinárov, keď však túto hrôzu a prepojenie s DuPontom videli, už mu viac nedvíhali telefón. Situáciu teda zobral do vlastných rúk, mŕtve zvieratá rozrezal a začal skúmať ich orgány.

Tennant prišiel takýmto spôsobom takmer o všetkých 200 zvierat. Ich orgány boli nezvyčajne veľké a sfarbené. Pracovitý Bilott sa do prípadu naplno pustil a rozhodol sa prísť na to, čo sa na Tennantovej farme skutočne deje a prečo sa všetci od tohto prípadu držia ďalej.

V roku 1999 podal na DuPont prvú žalobu. Právnik, ktorý spoločnosť zastupoval, vybavil najatie troch veterinárov, ktorí pôjdu prípad na farme prešetriť. Výsledok znel, samozrejme, v prospech firmy a správa mala ukázať, že všetky nepríjemnosti si na dobytku spôsobil Tennant sám zlou starostlivosťou a zanedbávaním.

Nahnevaného farmára tento výsledok ešte viac rozzúril. O skazených praktikách DuPontu bol presvedčený a chcel ukázať svetu pravdu. Zahlcoval Bilotta telefonátmi, ten však pre neho nemal v podstate žiadne správy. Na prípade neustále pracoval, akýkoľvek dôkaz bol však v nedohľadne. Až kým nenarazil na zmienku o chemickej látke PFOA (kyseline perfluoroktánovej), s ktorou sa nikdy predtým nestretol.

Krabice a 110-tisíc strán dokumentov, ktoré si všetky prečítal

Nenašiel o nej žiadne podrobnosti, a preto požiadal DuPont, aby mu v rámci vyšetrovania poslali dokumentáciu o tejto látke. Prinútil ich k tomu až súdny príkaz a Bilottovi prišli desiatky krabíc plné tisícok dokumentov, navyše nezmyselne poprehadzovaných. To malo zrejme Bilotta odradiť, on však urobil niečo, čo pravdepodobne DuPont nikdy nečakal.

Rozhodol sa 110-tisíc strán dokumentov preštudovať, zoradiť a preveriť všetko, čo je v nich napísané. Treba zdôrazniť, že niektoré z nich boli aj 50 rokov staré. Bilott týmto strávil niekoľko mesiacov, výsledok ho však prekvapil a zarazil. Podľa týchto dokumentov spoločnosť už celé desaťročia vedela, že majú na svedomí ničenie zdravia ľudí. Snažili sa to však utajiť.

Fotografia z filmu Dark Waters, nakrúteného podľa týchto skutočných udalostí Foto: MovieStillsDB

Keď lekári videli jej syna, povedali, že nikdy sa s ničím podobným nestretli

Medzi materiálmi objavil dôkazy aj o tom, že zamestnanci firmy spozorovali u seba vážne zdravotné príznaky. U dvoch tehotných žien sa dokonca preukázalo poškodenie plodu. Novorodenci zamestnankýň tovární sa rodili s poškodenými nozdrami a očami.

O jednom konkrétnom prípade informoval aj portál The News Journal. Priniesol príbeh Sue Bailey, ktorá pracovala v závode DuPont. V roku 1980 začala pracovať vo výrobe teflónu a prišla do styku s výparmi PFOA. Keď sa o niekoľko mesiacov narodil jej syn, lekári hovorili, že nič podobné doteraz nevideli. Spoločnosť DuPont, samozrejme, tvrdí, že neexistuje súvislosť, ktorá by tieto okolnosti spájala.

Bilott zistil, že látkou PFOA kontaminovali pitnú vodu, čo malo za následok smrť Tennantovho dobytka. Znečistená voda s látkami  PFOA a PFAS (perfluorooktansulfonátmi) však tiekla aj ľuďom doma z kohútikov v okolí továrne DuPont. Bilott škovaný pravdou pripravil list dlhý neuveriteľných 972 strán textu a poslal ho vládnym úradom. PFOA bola totiž iba jednou z desiatok tisíc látok, ktoré spoločnosť DuPont vyrábala a posielala do sveta bez regulácie. Nachádzali sa v teflóne, kuchynských výrobkoch alebo rôznych kábloch, obaloch na potraviny či v pene na holenie.

Podľa britského The Guardian Bilott prezradil, že podľa vedeckého výskumu sa tieto chemikálie hromadia v ľudskom tele, to sa ich nedokáže zbaviť, až v istom momente “vybuchnú” v nepríjemné choroby. Sú akousi časovanou bombou v telách ľudí.

Chemikálie si našli cestu ku všetkému živému na našej planéte

“Chemikália PFOA si dokázala nájsť cestu do krvi takmer všetkého na planéte, takmer každého človeka v Spojených štátoch a je spojená s mnohými potencionálnymi nepriaznivými účinkami na zdravie,” uvádza pre Guardian.

Ešte znepokojujúcejší je fakt, že od začiatku procesu už uplynulo viac ako 20 rokov, v USA však stále neexistujú regulačné limity pre látky, ktoré sa dostávajú do pitnej vody. Platí jednoduché pravidlo – čo nie je zakázané, je povolené.

Podľa magazínu Time, Bilott podal hromadnú žalobu, ktorá zastupovala 70-tisíc ľudí žijúcich v blízkosti chemického závodu, ktorý mal kontaminovať pitnú vodu chemickým produktom PFOA používaným pri výrobe teflónu.

Fotografia z filmu Dark Waters, nakrúteného podľa týchto skutočných udalostí Foto: MovieStillsDB

Za 400 dolárov si nechalo krv zobrať 70-tisíc ľudí

Bilott sa rozhodol zájsť ešte ďalej a za prvé peniaze, ktoré sa mu od spoločnosti podarilo vysúdiť, vymyslel spôsob, akým dokázať ich negatívny vplyv na ľudské zdravie. Ponúkol 400-dolárové šeky obyvateľom z okolia, ktorí prišli na odber krvi otestovať sa. Záujem predčil očakávania a účasť dosiahla 70-tisíc ľudí.

V roku 2017 Bilott vyhral s firmou DuPont vyrovnanie vo výške 671 miliónov dolárov. Podarilo sa mu ich vysúdiť na základe 3 500 žalobcov, ktorí ochoreli na rakovinu obličiek alebo semenníkov, či ďalších závažných chronických chorôb. Napriek tomu, že ide o skutočne vysokú čiastku, spoločnosť to ani zďaleka nezruinovalo a ani zďaleka sa to nedá považovať za veľké víťazstvo.

Bilott so svojou prácou ani potom neprestal. Ako informoval Time, v roku 2018 podal novú žalobu na niekoľko spoločností, ktoré sa odčlenili od DuPontu. Podľa štúdie Roba Bilotta by látky PFAS malo mať momentálne v krvi 99 % Američanov.

Film, ktorý vám zmení pohľad na svet

Túto tému vynikajúco zachytáva snímka s názvom Dark Waters, ktorá ju prináša skutočne chladivou a znepokojivou formou. Predlohou filmu bol spomínaný článok od The New York Times.

Hlavnú postavu právnika výborne stvárnil herec Mark Ruffalo. Ak obľubujete napínavé drámy s témou investigatívneho vyšetrovania, tento film vás chytí a už nepustí. V konečnom dôsledku zostanete príjemne prekvapení odvahou spočiatku obyčajného právnika a smutne šokovaní nespravodlivosťou, ako táto obrovská firma dokáže aj po dlhých rokoch unikať znášaniu lnohodntých následkov.

The New York Times, The Guradian, TIME, BBC News
1
Uložiť článok
Komentovať