Množstvo ľudí trpí nielen po fyzickej stránke, ale aj po tej psychickej. Tisícky ľudí prišli o prácu a o príjem, dlhodobo sme zavretí doma a stretávanie sa s inými ľuďmi nie je odporúčané. Dlhotrvajúca pandémia napokon v Japonsku vyústila do rekordného množstva samovrážd.
Pandémia ovplyvňuje aj ľudskú psychiku
Ako informuje portál CNN, Eriko Kobayashi sa o samovraždu pokúsila celkovo štyrikrát. Keď si na život siahla prvýkrát, mala 22 rokov a pracovala vo vydavateľstve, práca však nebola dobre platená a Eriko nedokázala platiť nájom a nemala si z čoho nakúpiť ani potraviny. V súčasnosti má Eriko 43 rokov a pracuje v mimovládnej organizácii, koronavírus však spôsobil, že jej psychické problémy sa opäť zhoršujú. O svojich ťažkostiach a o tom, ako sa s nimi doteraz popasovala, napísala aj niekoľko kníh.
Eriko hovorí, že kvôli koronavírusu opäť prišla o časť výplaty a nevie, čo bude ďalej. Nevidí nádej na to, že sa situácia v blízkej budúcnosti zlepší. Úrady už dávnejšie varovali, že koronavírus môže mať na psychiku ľudí tvrdý dopad. Stúpa nezamestnanosť, ľudia sú sociálne izolovaní a žijú v neistote spôsobujúcej úzkosť. Ako uvádza portál NPA, dôkazom sú štatistiky z Japonska. Koncom októbra padol v krajine smutný rekord. Viac ľudí zomrelo v priebehu mesiaca na následky samovraždy, ako na následky koronavírusu od vypuknutia pandémie.
V októbri si na život siahlo vyše 2 100 ľudí
V priebehu októbra si na život siahlo až 2 153 ľudí, pričom na následky koronavírusu zomrelo od začiatku pandémie 2 087 ľudí. Japonsko je jedna z mála krajín, ktorá takéto štatistiky zverejňuje. Napríklad, posledné štatistiky týkajúce sa samovrážd, boli v Amerike zverejnené prostredníctvom portálu NIH v roku 2018.
Počet samovrážd výrazne stúpol napriek tomu, že Japonsko nezažilo prísny lockdown a dopad koronavírusu je relatívne mierny. WHO však uvádza, že v Japonsku je tento jav pozorovateľný už dlhodobo, krajina má už niekoľko rokov najvyšší počet samovrážd na celom svete. V roku 2016 pripadlo na 100 000 celkových úmrtí až 18,5 % samovrážd.
Na druhom mieste sa umiestnila Južná Kórea, kde samovraždy predstavovali 10,6 % zo 100 000 úmrtí. Pribúda množstvo ľudí mladších ako 20 rokov, ktorí si siahajú na život. Aj keď ohrození sú ľudia v každom veku, najviac samovrážd sa vyskytuje vo vekovej kategórii od 15 do 39 rokov.
Vysvetliť príčiny množstva samovrážd nie je jednoduché. Japonsko je krajinou, kde sa na ľudí už od útleho detstva kladú vysoké nároky. Dospelí ľudia trávia v práci celé dni, sociálna izolácia situáciu nezlepšuje a mentálne zdravie je v krajine dlhodobo témou, o ktorej sa jednoducho nehovorí. Posledných 10 rokov sa zdalo, že sa situácia pomaly zlepšuje, počet samovrážd pomaly klesal. Minulý rok bol od roku 1978 zaznamenaný najnižší počet samovrážd za rok, a to „len“ 20 000. Rekordne vysoký počet samovrážd bol zaznamenaný v roku 2003, kedy si následkom finančnej krízy siahlo na život vyše 34 000 ľudí, píše portál The Japan Times.
Linky dôvery reagujú na stovky správ a telefonátov denne
Na život si v Japonsku častejšie siahajú muži, v súčasnosti sa však k tomuto skutku uchyľuje aj čoraz viac žien. V porovnaní s októbrom predošlého roka, v októbri 2020 spáchalo samovraždu až o 83 % žien viac. V rovnakom období spáchalo samovraždu o 22 % viac mužov. Pre tento jav existuje niekoľko vysvetlení.
Vyššie percento žien pracuje v hoteloch, v stravovacích zariadeniach či v iných prevádzkach, ktoré boli pandémiou zasiahnuté najvýraznejšie. Ako informuje portál Care, rovnomenná medzinárodná organizácia vykonala výskum, do ktorého sa zapojilo 10 000 ľudí. Zhoršené mentálne zdravie popísalo vo výskume 27 % žien a 10 % mužov.
Štúdia ukázala, že trpia aj ženy, ktoré si udržali zamestnanie. Okrem bežných pracovných povinností sa totiž musia starať aj o deti, ktoré by boli za bežných okolností v škole. Záťažou navyše je aj strach o svoje zdravie, ale aj o zdravie svojich blízkych.
21-ročný študent Koki Ozora preto založil linku dôvery Anata no Ibasho (Miesto pre teba), na ktorú sa ľudia dovolajú 24 hodín denne. Linka denne prijíma aj 200 hovorov, pričom väčšinu volajúcich tvoria ženy. Množstvo žien nevie, ako bez práce uživia svoje deti a ako jediné východisko vidia samovraždu.
Na spomínanej linke v súčasnosti pracuje 600 dobrovoľníkov po celom svete, nápor je však obrovský, telefonáty, ale aj písané správy neustále pribúdajú. Prioritne sa preto zameriavajú na správy, v ktorých je zmienená samovražda alebo sexuálne zneužívanie. Ozora dodáva, že zúfalstvo niektorých matiek zašlo tak ďaleko, že uvažovali nad zabitím vlastných detí.
Na linku volajú a píšu aj deti, pričom niektoré majú len 5 rokov. Čelia zneužívaniu, týraniu, starším zas chýbajú spolužiaci a majú obavy z toho, že nezvládnu školu, píše portál NCCHD. Výnimkou nie je ani sebapoškodzovanie.
Odborníci sa obávajú, že ľudstvo bude čoskoro čeliť tretej vlne pandémie koronavírusu. Spolu s ňou sa môže zhoršiť aj situácia týkajúca sa samovrážd, a to nielen v Japonsku, ale aj v ďalších krajinách.
Nahlásiť chybu v článku