Vedci informujú, že pokiaľ sa svet chce zbaviť do roku 2050 všetkých emisií, treba sa vo veľkom zamerať na geotermálnu energiu. A práve to chce spoločnosť Quiase dosiahnuť pomocou toho, že vyvŕtajú najhlbšiu dieru do Zeme.
Víziou spoločnosti Quaise, ako sa dostať bližšie k stredu Zeme, je správna kombinácia metódy vŕtania s megawattovou baterkou inšpirovanou druhom technológie, ktorá by jedného dňa mohla umožniť aj jadrovú fúznu energiu.
Priekopnícka energetická spoločnosť od svojho spustenia v roku 2020 pritiahla vážnu pozornosť pre svoj odvážny cieľ ponoriť sa ďalej do zemskej kôry tak hlboko, než ktokoľvek predtým.
Na geotermálnu energiu sa zabudlo
Ako píše vedecký portál ScienceAlert, po uzavretí prvého kola financovania kapitálu vyzbierali na ideu vŕtania najhlbšej diery k stredu Zeme celkovo 63 miliónov dolárov. Táto čiastka by podľa výskumníkov mohla slúžiť ako veľmi úctyhodný začiatok na ceste za neobmedzenou energiou pre väčšinu populácie.
Geotermálna energia sa však v poslednom období stala pomerne zabudnutou, aj keď pritom ide o obnoviteľnú energiu. Vzhľadom na to, že na trhu so zelenou energiou čoraz viac dominuje slnečná a veterná energia, snahy o využitie obrovského rezervoáru tepla hlboko pod našimi nohami zostávajú pozadu.
Nie je to však obyčajná ignorácia ľudstva. Problém v nevyužívaní geotermálnej energie je naopak jasne vysvetliteľný. Napriek tomu, že ide o perfektne dobrý výber čistej, neprerušovanej a neobmedzenej energie, existuje len veľmi málo miest, kde sa horúce horniny vhodné na extrakciu geotermálnej energie nachádzajú pohodlne blízko zemského povrchu.
Jednou z potenciálnych alternatív k vyššie uvedeným prekážkam je menej vŕtať a viac spaľovať.
Najhlbšia diera má viac ako 10 km, teraz musia ísť hlbšie
Spoločnosť Quaise to chce teraz zmeniť vývojom technológie, ktorá nám umožní dostať sa do požadovanej hĺbky. K dnešnému dňu naše najlepšie úsilie na ceste cez kožu planéty skončilo na úrovni približne 12,3 kilometrov, pričom projekt Kolského supervrtu začal ešte v roku 1970.
Aj keď doterajšie vrty narazili na rôzne limitácie a komplikácie, napriek tomu predstavujú úžasné inžinierske výkony. Aby sme sa posunuli ďalej, museli by sme nájsť spôsoby, ako rozdrviť materiál stlačený desiatkami kilometrov skaly nad hlavou a potom ho vyniesť späť na povrch.
Náradie na kopanie by tiež muselo byť schopné brúsiť horninu pri teplotách presahujúcich 180 stupňov Celzia. Problémom bude aj otáčanie vrtákov, ktorých funkčnosť na tak veľkú vzdialenosť nie je zatiaľ zaručená.
Zariadenia nazývané gyrotróny dokážu efektívne chrliť súvislé lúče elektromagnetického žiarenia trepaním elektrónov vysokou rýchlosťou vo vnútri silných magnetických polí.
Geológovia z firmy Quiase očakávajú, že pripojením megawattového gyrotrónu k najnovším rezným nástrojom im umožní preraziť si cestu cez najtvrdšiu a najhorúcejšiu skalu až do hĺbky približne 20 kilometrov. A to všetko v priebehu len niekoľkých mesiacov.
V týchto hĺbkach môže teplo okolitej horniny dosiahnuť teploty okolo 500 stupňov Celzia. Dosť na to, aby premenila akúkoľvek tekutú vodu čerpanú tam dole do stavu podobného pare, ktorý je ideálny na výrobu elektriny.
Plány sú smelé, do pár rokov by to mohlo naozaj fungovať
Quaise predpokladá, že s využitím počiatočného a investičného financovania bude mať v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zariadenia nasaditeľné v teréne. Ak všetko pôjde dobre, do roku 2026 by mohol existovať funkčný systém na výrobu energie.
Spoločnosť zároveň dúfa, že do roku 2028 bude schopná zbaviť sa starých uhoľných elektrární a premeniť ich na zariadenia poháňané parou. V súčasnosti však menej ako 0,5 % svetovej elektriny zabezpečuje teplo pod našimi nohami.
Aby sa zachovali čisté nulové emisie do roku 2050, geotermálna energia by mala každý rok rásť približne o 13 %. Isté však je, že čas na zníženie emisií a obmedzenie globálneho otepľovania na niečo menej katastrofálne sa rýchlo zmenšuje. Narážame na úplné dno, a tak možno nastal čas, aby sme sa podhrabali trochu hlbšie.
Nahlásiť chybu v článku