Foto: Pexels

Trénovanie pamäťových schopností nemusí byť vždy len nuda a trápenie.

Vedcom sa nedávno podarilo objaviť metódu, ktorá je zábavná a účinná zároveň. Vďaka nej budete mať lepšiu pamäť, ako slávny Sherlock Holmes. Ako na to?

Článok pokračuje pod videom ↓

Pamäťové paláce vs. aborigénska metóda

Odhaduje sa, že ľudský mozog je schopný denne spracovať približne 70 000 myšlienok, informuje portál Science Times. Medzi najznámejšie metódy na ukladanie informácií do pamäti patrí tzv. pamäťový palác. Ako však informuje štúdia publikovaná prostredníctvom Ancient Origins, vedci objavili metódu, ktorá je omnoho zábavnejšia a účinnejšia ako pamäťové paláce, ktorým sa venovali už starovekí Gréci.

Nejde o žiadnu novinku. Autormi tejto metódy sú domorodí Austrálčania, ktorí ju dokonale ovládali už pred viac ako 50 000 rokmi. Vhod môže prísť napríklad lekárom alebo študentom medicíny, ktorí si musia pamätať kvantá údajov, neustále svoje poznatky dopĺňať a aktualizovať. Čo sa pamäťových palácov týka, údaje sa takpovediac ukladajú do priestoru, ktorý je nám veľmi dobre známy, napríklad do nášho domova z detstva. V rámci austrálskej metódy si človek v pamäti vytvára príbehy, ktorého súčasťou sú zvláštni ľudia, ale aj magické stvorenia.

Foto: pexels

Pre aborigénov bolo dôležité zapamätať si všetko, čo sa týkalo vzťahov v ich domovine, museli si však pamätať aj politickú situáciu mimo svojho domova. Okrem toho, museli si za každých okolností pamätať aj to, kde nájsť zdroje obživy, na koho sa môžu spoľahnúť a ako sa dostať do ďalšej osídlenej oblasti. Jedine to im mohlo zabezpečiť prežitie.

Je to nielen efektívny, ale aj zábavný spôsob učenia sa

Vedci sa rozhodli, že aborigénsku metódu otestujú práve na spomínaných študentoch medicíny. 76 študentov bolo rozdelených do 3 skupín. Úlohou každej z nich bolo zapamätať si zoznam 20 druhov motýľov. Jedna zo skupín sa pol hodinu učila zoznam za pomoci vytvárania pamäťových palácov. Druhá skupina sa učila za pomoci austrálskej techniky. Tretia, kontrolná skupina sa učila pozeraním videozáznamu. Následne boli študenti testovaní po 10 minútach, ale aj po pol hodine od naučenia sa zoznamu.

Študentom, ktorí sa učili za pomoci pamäťových palácov, sa síce v teste darilo skvele (lepšie ako kontrolnej skupine). Aborigénska metóda však priniesla nielen skvelé študijné výsledky. Jej výhodou bolo aj to, že bola pre študentov zábavná. A všetkým je nám jasné, že sa veci učíme omnoho ľahšie, keď sa počas toho aj bavíme a nie je to len ďalšia povinnosť vyškrtnutá zo zoznamu.

Uložiť článok

Najnovšie články