S narodením Gabriela si bola istá, že je to posledné šestonedelie v jej živote. Túžila si ho užiť, ale skutočnosť bola komplikovanejšia. „Tentokrát to bolo také… zvláštne… Richard dostal neskutočný vzdor a Tami asi pubertu, alebo je to len pre nich tiež náročné,“ napísala. Do každodenného kolobehu povinností, hluku a neustálej starostlivosti sa zmestilo len veľmi málo priestoru pre pokoj a vedomé prežívanie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„No mne to prešlo až desivo rýchlo v tom kolotoči hluku, kriku, nočného vstávania, starania sa o toľkých ľudí a nestíhania sa cez deň ledva vycikať, som si neraz poplakala, ani som nevedela prečo,“ priznala Petra. Aj napriek prítomnosti iných cítila samotu. „Často som sa cítila sama, aj keď som často bola s niekým a veľa som sa hnevala na deti, Martina či seba… Ale aj to je život a ja to musím prijať, že aj keď to bolo poslednýkrát, nevedela som si to užiť, akoby som chcela a sústrediť sa na Gabriela, aj keď sa všetci okolo mňa snažili,“ dodala.
Výzva pre nás všetkých
Petra v závere vyjadrila silné posolstvo pre okolie čerstvých mám. Podľa nej je šestonedelie obdobím extrémnej zraniteľnosti, ktoré si zaslúži viac empatie. „Šestonedelie je obdobie, keď je žena za celý život najzraniteľnejšia po fyzickej aj psychickej stránke a každý ho prežíva inak… Ak máte okolo seba kamošku, dcéru, sestru, niekoho, kto to práve prežíva, skúste na ňu hodiť očkom, či nepotrebuje pomôcť s čímkoľvek, potešiť ju niečím, či len tu byť pre ňu na rozhovor, aby sa necítila taká sama v tých nekonečných minútach kŕmenia, uspávania a prebaľovania s minimom spánku,“ písala ďalej vo svojom príspevku.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na záver sa úprimne poďakovala každému, kto pri nej stál: „Ja ĎAKUJEM každému, kto mi toto obdobie pomohol zvládnuť, aj keď na fotkách nie sú všetci, VY VIETE,“ uzavrela Petra svoj príspevok.
Nahlásiť chybu v článku