Foto: Martin Navrátil

Prišiel som opäť do Jemenu.

Po dlhých 10 rokoch sa mi podarilo získať víza do krajiny, kde je momentálne najbrutálnejšia občianska vojna na svete. Dnes sa nedá letieť do hlavného mesta, ktoré je takmer každý deň bombardované letectvom Saudskej Arábie, ale do mesta Seiyun, ktoré nájdete v krásnom údolí Hadramawt. Najslávnejšie údolie Blízkeho východu, dlhé 200 kilometrov, je domovom drahého kadidla, ktoré ľudstvo používa už od nepamäti.

Údolie sa spomína aj v Biblii a v Koráne. Dedinky, mestečká a mestá sú zasadené do vyprahnutých skál. Čo ma však stále šokuje, je fakt, že miestni obyvatelia napriek občianskej vojne stále viac prepadávajú miestnej droge, ktorá sa volá qat.

Pred desiatimi rokmi v Jemene riešili, že táto droga berie nemalé finančné rezervy nielen štátnej ekonomike, ale aj ľuďom. Veď posúďte sami. Qat je legálna ľahká droga, ktorá pochádza z Etiópie. Na to, aby ste pestovali qat, potrebujete veľmi úrodnú pôdu a veľké množstvo vody. A tu nastáva prvý problém.

Vďaka závislosti, ktorej prepadlo takmer 90 percent celej populácie Jemenu, sa ¼ celej úrodnej pôdy prispôsobilo na pestovanie qatu. Tým pádom je menej vypestovaných plodín, väčší nedostatok jedla a… Zvyšok už poznáte. Len vysvetlite to národu, ktorý je závislý na tejto droge. Pochopiteľne, že domáci sa nepriznajú, že sú závislí na zelených lístočkoch, ktoré žujú takmer každý deň.

Foto: Martin Navrátil

Opojná chuť, ktorá vás privedie do stavu, že nevnímate realitu okolo seba a máte sklené a červené oči ako angorský králik. Je jedno, či ste mladý, starý, chromý, všetci qatujú. Dokonca aj pošta či úrady zatvárajú pred 14:00, aby si zamestnanci stihli kúpiť qat a pripojiť sa k celonárodnej radovánke.

Aj prezident qatuje! Idem do obchodu si niečo kúpiť a predajca ani nevníma, čo mu vravím. Sám si vypýtam, sám si zoberiem, zaplatím a sám si aj vydám! Podľa mňa informáciu, že som bol v obchode spracoval až na druhý deň. Na večer som pozvaný šéfom hotela na čaj a na qat!

Foto: Martin Navrátil

Na začiatku padne pár zdvorilostných slov, pozvanie na zelené lístočky a po 20 minútach si vlastník hotela sám dáva otázky a na ne aj odpovedá. Čo ma však jemne zarazilo, odkladá si vedľa seba svoj postriebrený kalašnikov. Fotím sa, pózujem a po chvíli zavolá na 8-ročného syna,nech prinesie zo stola najnovší makarov.

Zbraň sa tu berie ako u nás doma, keď chlapec má mať svoj nožík. Preto, keď vojdete do Jemenu, nejeden chlap má len tak na pleci zbraň. Len tak… Jemen je skrátka orientálna exotika.

Foto: Martin Navrátil

Kým sa začnú odohrávať celonárodné radovánky, ľudia okolo obeda besne nakupujú svoju dávku. Každé mesto alebo dedina má svoje trhovisko pre qat. Aj ja prichádzam na jedno trhovisko, kde predajcovia sedia na vyvýšených stoličkách, ležia, žujú.

Práve žuvaním ukazujú, aký účinok má táto ľahká droga, ktorá je u nás zakázaná. Jedno balenie pre dvoch na 24 hodín stojí 7 dolárov. Niekto z vás si povie, že to nie je veľa, ale keď si to dáte do kontextu priemerného platu, ktorý tu je 30 amerických dolárov na mesiac, tak si uvedomíte ďalší kontext národnej tragédie.

V neskorších poobedňajších hodinách sa Jemen mení na jemne skatovaný národ. Aj vojenské kontrolné stanovištia sa menia. Nikto nič nekontroluje a len sa sedí a žuje. Proste každý žuje ako taká krava. Červené oči, veľká guča v líci a malý nesmelý úsmev. A potom nech mi hovoria domáci, že to nie je droga, ktorá ich neovplyvňuje.

Martin Navrátil precestoval viac ako 160 krajín sveta. Jeho blog Travelistan.sk je zdroj základných informácií pre všetkých cestovateľov
0
Uložiť článok
Komentovať