Jeho celková rozloha je okolo 31500 kilometrov štvorcových a obsahuje 20% všetkej sladkej vody na svete mimo Antarktídy. Je považované aj za najstaršie jazero, ktoré vzniklo pred viac než 25 miliónmi rokov a nájdeš tu cez 3500 rôznych druhov rastlín a živočíchov. Cez 2600 sú čisto endemické, teda nikde na svete ich nenájdeš len tu.
Na Bajkale som už bol 7-krát, ale nikdy nie v zime. Až tento rok sa to podarilo a vlastne kvôli sem som sa vybral. Bajkalské jazero začína zamŕzať od konca decembra a celá plocha zamrzne vo februári. Práve od tohto mesiaca do konca marca vieš prejsť po jazere suchou nohou. Zamrznuté jazero využívajú Rusi aj ako dočasnú diaľnicu. Zaujímavým faktom je aj to, že keď ešte nebola dokončená transsibírska magistrála, na pár mesiacov natiahli koľajnice a 7 metrová hrúbka ľadu dokázala udržať tento neskutočný železný kolos. Len raz sa stalo, že sa vlak potopil.
Stojím na brehu Bajkalského jazera a idem na ostrov Olchon. Napriek tomu, že všetko je zamrznuté na kosť, teplota ukazuje -33°C, bojím sa spraviť prvý krok. Ľad je čistý ako sklo a podo mnou má byť hĺba cez 40 metrov. Prvé kroky vyzerajú dosť neohrabane. Proste sa trochu obávam. Ale keď vidím vznášadlo, autá a ľudí ako to tu križujú, už som hrdinom a idem kam ma kroky dovedú. Pod nohou mi škrípe sneh a sem tam zapuká ľad. Je to neskutočný zážitok v tomto mrazivom tichu. Práve to ticho je očarujúce. Počul si už niekedy ticho? Tak si ho sem príď vypočuť. Uvidíš o čom hovorím. Para mi stúpa z úst a ja fotím ako o dušu. Najviac ma zaujali ľadové kryhy, ktoré sa navrstvili na jednom mieste. Všetko to skôr vyzerá ako niekde na Antarktíde a nie v strede Ruska.
Bajkalské jazero žije aj v zime a miestnymi vládcami sú tu jediné sladkovodné tulene na svete. Volajú ich tu Nerpy a nás môže tešiť fakt, že najlepšie ich zdokumentoval jeden Slovák, ktorý sa takto dostal aj do National Geographicu. A keďže je to najväčšia zásobáreň čistej vody na svete, tak vodu môžeš pokojne piť. Ak nájdeš v tomto mraze, kde by bola vodná plocha, neváhaj a napi sa. Je čistejšia ako keby si kupoval balenú vodu.
Ak plánuješ transsibírsku magistrálu a nezastavil by sa pri tomto skvoste, tak ako keby si tu nebol. Ak sem plánuješ, najbližšie mesto pri Bajkale je mesto Irkutsk. Naša cesta smeruje ďalej do Chabarovsku a Vladivostoku, kde cesta bude pomaly končiť.
Všetky fotografie z Bajkalského jazera nájdeš v našej galérii
Ako je to s jedlom na Transsibírskej magistrále?
Brať si z domu vážne nič nemusíš. Všetko dostaneš na mieste a za oveľa lepšie ceny ako doma na Slovensku. Každý vlak má reštauračný vozeň, ale ceny sú príliš vysoké. Aj keď varia dobre, gurmánske špeciality ťa čakajú na niektorých vlakových staniciach.
Vlak zastavuje 4 až 6-krát za deň v rôznych časových úsekoch. Niekde stojí 2 minúty a niekde aj 90 minút. Ak vlak stojí viac ako 10 minút, máš čas si nakúpiť veci. Na perónoch miestne „bábušky“ predávajú vlastné domáce špeciality. Od pečených kuriatok, palaciniek či údených rýb. Je to ako keby tvoja babička predávala svoje domáce jedlo na slovenských staniciach.
Ak však zostaneš v ruských mestách na dlhšie, tak ti odporúčam navštíviť miestne centrálne trhoviská, kde dostaneš veľmi kvalitné domáce výrobky. Rusi mimo Moskvy a Petrohradu preferujú miestne trhoviská oproti obchodným centrám.
Pozri aj:
- Transsibírska magistrála, prvá časť: Netradičné miesta v Moskve, ktoré vám bežná cestovná kancelária (pravdepodobne) neukáže
- Transsibírska magistrála, 2. časť: Najhlbší protiatómový bunker na svete, ktorý bol postavený na príkaz Stalina
- Transsibírska magistrála, 3. časť: Nasadli sme na vlak, na ceste dlhej 9 288 km. Takto vyzerá jedlo, miesta na spanie a hygiena
- Transsibírska magistrála, 4. časť: Prešli sme do 1777 km vzdialeného mesta Jekaterinburg. Toto je suma, za ktorú sme kúpili lístky na vlak
- Transsibírska magistrála, 5. časť: Prešli sme už vyše 3400 km do vzdialeného Novosibirsku. Pozrite sa na to, ako to vyzerá vo vlaku
- Transsibírska magistrála, 6. časť: Máme za sebou vyše 3600 km. Takto vyzerajú železničné stanice na trase
Nahlásiť chybu v článku