Foto: pixabay.com

V živote sa neraz ocitneme v situácii, ktorú nedokážeme pochopiť.

Ako môžu veštice predpovedať budúcnosť a prečo nám pri pohľade na rozbité okná hneď prichádzajú na um hororové scenáre? Správanie človeka sa dá predpokladať a vedci sa rozhodli, že vám prezradia niekoľko teórií, na základe ktorých budete vedieť ľudí odhadnúť aj vy. Správanie totiž vôbec nie je vecou náhody, ako by sa mohlo zdať.

Teória rozbitých okien

Teóriu rozbitých okien ako prví aplikovali dvaja americkí sociológovia L. Kelling a James Q. Wilson. Ich cieľom bolo zistiť, prečo sa v 80. rokoch začala v Amerike zrazu zvyšovať kriminalita. Ukázalo sa, že vplyv na celkovú úroveň kriminality mali najmä priestupky, ako napríklad grafity či rozsypané smeti po ulici.

Foto: unsplash

Povedzme si príklad, predstavte si, že idete okolo budovy, na ktorej je jedno rozbité okno. Predpokladáte, že o budovu sa zrejme nikto nestará a teda nie je nikto, kto by okno opravil a pozbieral neporiadok. Čoskoro preto pribudne rozbitých okien viac, ľudia totiž budú predpokladať, že nech urobia akýkoľvek priestupok, nikto ich za to nebude stíhať a od malých priestupkov je jednoduché prejsť k závažnejším. Takéto pravidlá neplatia len na ulici ale všade, napríklad aj na pracoviskách, na úradoch či v domácnostiach, keď človek nadobudne pocit, že ho nikto nemôže potrestať.

Teória naučenej bezmocnosti

Naučená bezmocnosť je jav, kedy jedinec nerobí nič, aby sa dostal z ťažkej a nepríjemnej situácie napriek tomu, že tá možnosť existuje. Prečo naučená? Preto, lebo nikto sa nerodí s vrodenou myšlienkou, že nemá význam pokúšať sa svoju situáciu napraviť. Zvyčajne sa bezmocnosti naučíme vtedy, ak sme už v minulosti zažili veľa nepríjemného, a mnohokrát sme zlyhali. Ľudia vtedy začnú veriť, že situácia a jej zmena nezávisia od nich.

Takto sa správa napríklad človek, ktorý dvakrát neuspel na prijímacích skúškach na vysokú školu, žije v zlom manželstve, má prácu, ktorú nemá rád a zarába v nej málo peňazí. Riešenie je zdanlivo jednoduché, rozviezť sa, poriadne sa na skúšku pripraviť a dať v práci výpoveď. Mnoho ľudí si však povie, že to nie je také jednoduché a nerobia nič. Ako sa naučenej bezmocnosti zbaviť? Najprv zmeňte svoje očakávania, a to aj tie negatívne. Nebojte sa situácie, ktorá ešte ani nenastala. Po druhé, zvyknite si na to, že nič nie je dokonalé, ani vy. A po tretie, rovnako, ako existuje naučená bezmocnosť, existuje aj naučený optimizmus.

Teória tunelového vnímania reality

Táto teória tvrdí, že každý vníma realitu cez filter osobných zážitkov a skúseností. Tunel, cez ktorý vnímame realitu, je ovplyvnený výchovou, vzdelaním a všetkým, čo sme kedy dosiahli a v čom sme zlyhali. Na rovnakú vec preto každý reaguje iným spôsobom. Napríklad, ak sa budú traja ľudia pozerať na Mona Lisu, jeden uvidí záhadný úsmev, druhý matematickú dokonalosť a tretí jednoducho ženu bez obočia. Ani jeden sa nemýli, pretože je to ich spôsob vnímania. Neexistuje jedna univerzálna pravda, každý má svoju vlastnú verziu.

Foto: unsplash

Ježkova dilema

Človek je tvor sociálny, väčšinou sa preto zdržiavame v spoločnosti iných ľudí, svojej rodiny, priateľov a ďalších, ktorí sa v našom živote ocitnú. V každom vzťahu to však občas škrípe a spôsobuje nám to bolesť. Niekedy sa rozdiely stanú neprekonateľnými a ľudia sa od seba vzdialia. Niekedy si však nedáme povedať a opäť sa priblížime, aj keď vieme, že to bude zase bolieť. Napríklad, keď je ježkom zima, pritúlia sa jeden k druhému, začnú sa však navzájom pichať a tak musia odísť, zase im je však zima a tak sa opäť vrátia. Ideálne je byť spolu a zdieľať ľudské teplo, no zároveň si dopriať dostatok priestoru, aby sme si neubližovali.

Noha vo dverách

Predstavte si, že vás niekto požiada o drobnú láskavosť. Časom sa však láskavosti stávajú neúnosné, no vy nedokážete povedať nie. Ide o trik, ktorý sa často využíva v marketingu a hovorí sa mu „noha v dverách“. Napríklad, keď vám operátor ponúkne mesiac služieb zdarma, je náročnejšie odmietnuť predĺženie služieb po mesiaci za poplatok, ako hneď na začiatku, mnohí ľudia sa preto nechcene dostanú do pasce.

Teória meniacej sa normality

Hovorí sa, že človek si zvykne na všetko a skutočne to aj platí, ak sa zmeny dejú pomaly, postupne. Všimnite si napríklad, že si spokojne nažívame v mestách zamorených smogom, a to preto, lebo zmena sa udiala pomaly, smog sa nevytvoril zo dňa na deň. Táto teória poskytuje odpoveď na mnoho otázok, napríklad prečo Nemci tolerovali nacizmus, či prečo ľudia žijú v nešťastnom manželstve.

Foto: unsplash

Teória anonymnej autority

Táto teória ukazuje, aké je ľahké zmanipulovať ľudí niekoľkými čarovnými slovkami. Stačí povedať „experti tvrdia“ alebo „vedci preukázali, že“. Takéto tvrdenia vnímame ako pravdivé bez toho, aby sme si ich pravdivosť overili. Jednoducho sa spoliehame na to, že anonymná autorita, v tomto prípade vedci, má pravdu. Všimnite si napríklad, aké je ľahké uveriť, že lieky sú skutočne účinné, ak niekde vidíme, že ich účinnosť potvrdilo 90% lekárov. Nech sa ocitnete v akejkoľvek situácii, žiadajte dôkazy a nenechajte sa oklamať záludnými tvrdeniami.

Prečo veríme proroctvám

Niekedy sa proroctvá vyplnia, nie je v tom však žiadna mágia. Podvodníci jednoducho využívajú paradox, že to, čomu veríme, sa zvyčajne aj stane. Napríklad, keď veštica povie mužovi, že o deň či dva skončí v nemocnici, ten vyjde z veštiarne smutný, so sklonenou hlavou a premýšľa, aká choroba ho asi do tej nemocnice dostane. Nevšimne si, že stúpil na ľad a zaujatý ponurými myšlienkami sa pošmykne, zlomí si nohu a skutočne sa do nemocnice dostane. Ak nad proroctvami premýšľame, sami vytvárame realitu, ktorou sa ich pravdivosť snažíme potvrdiť.

Foto: unsplash

Syndróm káčatka

Keď sa káčatko vyliahne, dôjde k tzv. imprintingu a káčatko začne prvý pohybujúci sa objekt, ktorý uvidí, považovať za svoju matku. Niečo podobné sa však deje nielen u kačiek, ale aj u ľudí. Napríklad, keď sa ocitneme v novom prostredí, zvyčajne sa upneme na to prvé, čo vidíme, a považujeme to za to najlepšie a najkrajšie. Je ťažké odhodlať sa skúšať nové veci a je takmer nemožné pripustiť, že o niečo ďalej môžu byť aj lepšie. Napríklad, keď starý človek dostane do ruky dotykový telefón, začne sa sťažovať, že tie predošlé boli lepšie. Alebo keď vyjde nová verzia messengera, nadávame na nový dizajn a tvrdíme, že ten predošlý bol lepší.

brightside
Všetko začína v tvojej hlave
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy