Zabili mu rodinu, upadol do otroctva a slúžil ako živý exponát medzi opicami v ZOO v Bronxe. Takto znie v skratke tragický príbeh človeka menom Ota Benga. Stal sa obeťou bezhraničnej krutosti a jeho zúfalstvo zašlo tak ďaleko, že 20. marca 1916 sa sám strelil do srdca, aby unikol zo zajatia tohto sveta.
Až do 19. storočia bola Demokratická republika Kongo vďaka nesplavnej rieke a hustým dažďovým pralesom neprebádaným územím. Potom sa však belgický kráľ Leopold II. rozhodol, že to územie chce. Vydalo sa tam teda niekoľko expedícií, aby územie prebádali a zistili, akú má hodnotu. Pôvodne malo územie o veľkosti Texasu a Aljašky dokopy dostať pomenovanie Slobodný štát Kongo, keďže však patrilo Leopoldovi II., so slobodou nemalo nič spoločné.
Život miestnych obyvateľov sa zmenil na horor plný nútených prác, ubližovania a hromadného zabíjania. Situácia bola taká hrozná, že sťažovať sa začali dokonca aj iné kolónie. V roku 1903 Británia všetko prešetrila a nastali reformy. To však nestačilo. Za vlády Leopolda II. násilnou smrťou zomrelo 10 miliónov obyvateľov Konga.
A práve v týchto krutých časoch sa Ota Benga narodil. Kmeň, do ktorého patril, bol rozdelený do 15 až 20 členných skupiniek, ktoré žili kočovným spôsobom. Putovali z dediny do dediny a z miesta na miesto podľa toho, kde boli lepšie lovecké podmienky a príležitosti. Ota sa ako veľmi mladý oženil a mal dve deti. Dúfal, že aj on raz povedie svoju vlastnú skupinku, tak ako to kmeň Mbuti robil dovtedy už tisícročia.
Bengov osud však nabral úplne iný smer, než si mladý chlapec predstavoval. V Kongu vypukla vojna, mnoho ľudí bolo nútených k deportácii a k otroctvu. Armáda bola skorumpovaná a vojaci vyčíňali na každom kroku, znásilňovali ženy a vyvražďovali celé rodiny. Tak v roku 1890 vyvraždili aj celú rodinu Ota Benga. V tom čase bol práve na love a keď sa vrátil, našiel už len následky neľútostného zabíjania. Pre kmeň Mbuti predstavovala rodina celý život a Ota mal teraz na výber dve možnosti: túlať sa sám až do smrti alebo nájsť inú rodinu a žobrať, aby ho prijali medzi seba ako pomocníka.
Jediným domovom, aký kedy Benga poznal, bol les. Zrazu však prišiel aj o ten, keď do Konga prišli otrokári, spútali ho a násilne odvliekli. Bol nútený pracovať v malej poľnohospodárskej dedinke až do roku 1904, keď ho tu objavil amatérsky podnikateľ a bádateľ Samuel Verner. Verner bol do Konga vyslaný na expedíciu, aby získal živé exponáty. Tie mali slúžiť na „vzdelávanie“ verejnosti. Mal nájsť pôvodných Afričanov, ktorých by vystavovali ako chýbajúci článok v evolúcii. Keď zbadal nízkeho tmavého Bengu so zašpicatenými zubami, kúpil ho za vrecko soli a kus odevu.
Po príchode do Ameriky Benga s ostatnými dovezenými Afričanmi rýchlo pochopili, v akej sú situácii a začali imitovať amerických Indiánov. Chceli vidieť divochov, tak napodobňovali tance a bojové pokriky. Skamarátil sa s istým Geronimom a bol ochotný ukazovať ľuďom zuby za poplatok 5 centov. Pomaly sa to však vymykalo z rúk, davy, ktoré chceli Afričanov vidieť, postupne rástli.
Benga sa dal s Vernerom na cesty a na chvíľu sa dokonca vrátil do Afriky. V roku 1905 sa usadil v ďalšom kmeni a dokonca sa znovu oženil. O niekoľko mesiacov neskôr ale jeho manželku uštipol had a ona zomrela. V roku 1906 sa teda nešťastný Benga vrátil s Vernerom do Ameriky. Opäť skončil ako exponát v múzeu predstierajúci, že je akýsi poločlovek. Čoskoro však múzeum prestalo Vernerovi platiť, tak sa teda dvojica zbalila a odišli do ZOO v Bronxe.
Benga sa po ZOO mohol voľne pohybovať, „ubytovanie“ však dostal vo výbehu pre opice. Bol vystavovaný ako súčasť náuky o evolúcii. Miestna černošská komunita bola vydesená a požadovala, aby bol Benga prepustený a výstava zrušená. Napokon ho na zodpovednosť Jamesa Gordona prepustili a Benga sa presťahoval do jeho sirotinca pre černochov. Ani tu však nebol šťastný, presťahoval sa preto ku Gordonovým priateľom. Gordon však mal jasnú predstavu o tom, ako by mal žiť, dal mu opraviť zuby a zapísal ho do školy, dokonca mu zabezpečil aj prácu na tabakovej plantáži.
Život v Amerike však nebol pre Bengu a v roku 1914 sa chcel vrátiť definitívne do Afriky. Leopold II. bol už v tom čase mŕtvy a zdalo sa, že sa môže bezpečne vrátiť do Konga. Vypukla však prvá svetová vojna, väčšina lodí mala zákaz vyplávať a v Kongu nastal chaos, nikto nemohol ísť tam ani preč.
Z myšlienky, že sa nemôže vrátiť domov, bol Ota Benga natoľko nešťastný, že sa 20. marca v roku 1916 strelil do srdca a ukončil tak svoju bolestivú púť životom.
all-that-is-interesting
Nahlásiť chybu v článku