Niektorí sú na to hrdí a od budúcnosti očakávajú, že technológie vytvoria akúsi utópiu, kde bude život pre človeka ľahký ako pierko. Iní zas majú pred technológiami rešpekt, najmä pred umelou inteligenciou. Nejeden vedec už vyjadril obavu, že raz nás umelá inteligencia ovládne. Ako sem zapadá Frankensteinov syndróm?
Victor Frankenstein
Postava Victora Frankensteina, ktorú ešte v roku 1818 vytvorila Mary Shelley, vám iste niečo hovorí. Bol to šialený vedec, ktorý z mŕtvol poskladal živého tvora. Práve jeho vlastné stvorenie, jeho vynález sa proti nemu obrátil, čo dokonale vystihuje veta, ktorú stvorenie vyslovilo: „Ty si môj tvorca, ale ja som tvoj pán.“ Práve o tomto pojednáva Frankensteinov syndróm. Je to strach z toho, že vlastný vynález sa jedného dňa obráti proti človeku.
Nekonečné možnosti manipulácie
V diele o Frankensteinovi autorka poukazuje na to, ako sa človek snaží hrať na boha. Dnes Frankensteinov syndróm poukazuje na to, že človek sa vydal na neznáme územie a možno zopakuje podobnú chybu, ako Victor. Nehovoríme len o umelej inteligencii, ale aj o možnostiach genetickej manipulácie, ktorých je čoraz viac. Veď vedci už v laboratóriách dokážu vypestovať zhluky buniek pripomínajúce ľudské orgány a dokážu naklonovať zviera.
Klonovanie človeka
Spomeňte si na to, aký ohlas vyvolalo naklonovanie ovečky Dolly. Vedcom ihneď skrsla v hlave myšlienka, aké by to bolo, keby bolo možné naklonovať nielen zviera, ale aj človeka. Aj keď po technickej stránke by sa to možno uskutočniť dalo, lídri z celého sveta začali hlasno protestovať a táto myšlienka sa nepozdávala ani náboženským či politickým vodcom. Vedcom však táto téma nedá pokoja a tvrdia, že nechcú naklonovať novú ľudskú bytosť, ale urobiť pokrok v možnostiach liečby rôznych ochorení, ako napríklad cukrovky či Parkinsonovej choroby.
Geneticky modifikované rastliny
Nech už vedci tvrdia čokoľvek, pravdou je, že práve genetika je jednou z oblastí, ktoré sa za posledných niekoľko rokov rozvinuli najviac, a to nielen oblasť týkajúca sa človeka, geneticky manipulované sú aj rastliny. Ľudí totiž na svete pribúda a je potrebné pestovať potraviny, ktoré sú lepšie a odolnejšie voči škodcom a tam, kde nepomôže príroda, zasiahne človek.
Technologický pokrok
Pokiaľ ide o technologický pokrok, strach z neho sa nazýva technofóbia. Strach zo zmeny je ľudský, no ľudstvo nemôže zamrznúť na jednom mieste, zmeny sú preto nevyhnutné. Je však potrebné zvážiť, aké má následky a komu sa výsledok zmeny dostane do rúk. Nechceme predsa, aby ľudstvo dopadlo tak, ako dopadol Victor Frankenstein.
exploringyourmind, wikipedia
Nahlásiť chybu v článku