Foto: Unsplash

Plynutie času je nemenné, no predsa subjektívne.

Jedna sekunda bude vždy jednou sekundou a jedna minúta bude mať vždy 60 sekúnd. Napriek tomu však môže jedna sekunda trvať nekonečne dlho a jedna hodina zbehne skôr, ako sa nazdáme. Odborníci sa nazdávajú, že spôsob, akým vnímame plynutie času, nezávisí len od toho, čo práve prežívame, ale aj od toho, aký máme príjem.

Ako vnímame plynutie času?

Náš mozog mení spôsob, akým vnímame plynutie času v závislosti od rôznych faktorov, zvyčajne sa však toto vnímanie spája s psychickou pohodou, resp. nepohodou. Aj keď subjektívne vnímanie času nie je celkom preskúmané ešte ani dnes, nová štúdia informuje o tom, že podľa vedcov spôsob, akým vnímame plynutie času, je ovplyvnený aj výškou nášho príjmu, píše portál National Geographic.

Výškou príjmu sa zaoberali výskumy už predtým, Napríklad, ako uvádza NCBI, ľudia, ktorí zarábajú viac, žijú dlhšie ako ľudia s nižším príjmom. Nová štúdia tvrdí, že množstvo nových a zaujímavých zážitkov vytvára v mozgu viac časových kódov, vďaka ktorým sú spomienky pevnejšie uložené v pamäti. To znamená, že ľudia, ktorí zarábajú viac, majú stimulujúcu prácu a môžu si dovoliť viac vzrušujúcich zážitkov, majú dojem, že žijú dlhšie.

Foto: unsplash

Hovorí sa, že keď sa bavíme, čas letí rýchlo, keď sa však po čase obzrieme späť, pamätáme si viac práve z dobrých a zábavných časov, kým tie nudné sa zo spomienok poľahky vymažú. Niektorí vedci však s týmto tvrdením nesúhlasia a myslia si, že vnímanie času je príliš komplikované na to, aby sa dalo určiť, od čoho závisí. Okrem toho, nové zážitky môžu časom tiež zovšednieť a vybledne aj ich pamäťová stopa.

Moment sa nikdy neopakuje dvakrát

Subjektívnym vnímaním času sa nezaoberajú len moderní vedci, venovali sa mu už pred stáročiami grécki filozofi. Prelom však nastal okolo roku 1950, keď lekári začali epilepsiu u pacientov liečiť tak, že odstránili niektoré časti mozgu. Jedným z pacientov bol Henry Molaison, ktorý sa po operácii mozgu síce z epilepsie vyliečil, stratil však schopnosť ukladať si spomienky do dlhodobej pamäti, píše NCBI. Vďaka tomu vedci zistili, ktoré časti mozgu sú pre ukladanie spomienok dôležité.

Foto: unsplash

V súčasnosti sa však vedci nazdávajú, že sa im podarilo objaviť sekvenciu neurónov, ktorá je zodpovedná za ukladanie spomienok. Na testovanie používajú najmä potkany, ktorým pripájajú k mozgu elektródy a následne skúmajú ich správanie. Jedným z najbežnejšie využívaných testov sú napríklad bludiská, kde vedci sledujú, či si zviera dokáže zapamätať trasu, po ktorej sa má pohybovať.

V rámci experimentov vedci postrehli, že časť mozgu zodpovedná za ukladanie spomienok sa nikdy neaktivovala dvakrát rovnakým spôsobom. Na druhej strane, v susediacej časti mozgu vedci dokázali aktivitu predvídať. To znamená, že aj keď sa zviera alebo človek ocitne dvakrát na tom istom mieste, daný moment v čase sa nikdy neopakuje, vždy ho prežívame nanovo.

Čím sme starší, tým rýchlejšie plynie čas

Ukladanie spomienok záviselo aj od toho, čo práve potkany robili. Zdá sa totiž, že mozog si neukladá príliš veľa spomienok z udalostí, ktoré sú nevýrazné, nezaujímavé a opakujú sa. Ak to platí aj pre ľudí, znamená to, že tí, ktorí si môžu dovoliť viac nových zážitkov, majú v pamäti uložených viac spomienok.

Foto: unsplash

To však neznamená, že musí byť človek milionárom. Navyše, aj keď je niekto milionárom, neznamená to, že svoje peniaze investuje do nových zážitkov. A novým zážitkom môže byť aj túra na nové miesto, ktorá je finančne nenáročná.

Podľa vedcov však problém spočíva aj v tom, že človek, ktorí zarába menej, má zvyčajne aj menej času na nové zážitky či dovolenky. Vnímanie času sa okrem toho mení vekom, informuje portál Duke. Čím sme starší, tým rýchlejšie čas plynie.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )