Prečo máme niekedy pocit, že musíme zvládnuť všetko, a prečo sa oddych či starostlivosť o seba môžu spájať s výčitkami? Ako ovplyvňuje našu psychiku neustály multitasking a preberanie zodpovednosti za emócie ostatných? So psychologičkou Ivanou Čergeťovou sme sa rozprávali o tom, ako spoločenské očakávania a naučené vzorce správania vplývajú na duševné zdravie žien.
správy od nás budete mať ako prví.
PhDr. Ivana Čergeťová, PhD., LL.M., MBA, PCIC je psychologička, vzťahová terapeutka, supervízorka a výskumníčka s viac ako 20-ročnou praxou a výskumnými skúsenosťami v oblasti vzťahovej väzby. Vo svojej práci prepája poznatky psychológie, neurovied a terapeutických prístupov zameraných na telo.
Neviditeľná záťaž, ktorá ženám berie energiu
Byť dobrou partnerkou, starostlivou mamou, spoľahlivou kolegyňou a zároveň si udržiavať vlastnú pohodu. Očakávania, ktoré sa na ženy kladú, môžu niekedy pripomínať nekonečný zoznam úloh, z ktorého sa nedá nič vyškrtnúť. Kým navonok všetko funguje a okolie má pocit, že žena zvláda svoj život bez problémov, vnútri môže bojovať s únavou, so stresom a s pocitom, že stále robí málo.
Často pritom nejde iba o množstvo povinností, ale aj o neviditeľnú prácu, ktorú si okolie nemusí vôbec všimnúť – plánovanie, organizovanie, predvídanie potrieb druhých či snahu udržiavať doma a vo vzťahoch pokoj.
Preto sme sa psychologičky opýtali, prečo ženy často preberajú na svoje plecia viac, než dokážu dlhodobo zvládať, ako sa tento tlak podpisuje na ich duševnom zdraví a čo môžu urobiť, aby v každodennom kolotoči nezabúdali aj na seba. Tiež vysvetlila aj to, ako si nastaviť zdravé hranice, rozdeliť zodpovednosť a prestať vnímať vlastné potreby ako niečo, za čo by sme sa mali ospravedlňovať.
Prečo sa niektoré ženy cítia v partnerstve psychicky vyčerpané, aj keď „všetko vyzerá dobre“?
Pretože spokojne vyzerajúci vzťah nemusí automaticky znamenať psychicky vyvážený vzťah. Často ide o takzvanú neviditeľnú mentálnu záťaž, kedy žena nielen vykonáva povinnosti, ale neustále plánuje, predvída potreby ostatných a nesie zodpovednosť za fungovanie domácnosti.
Žena môže žiť v harmonickej domácnosti, no v jej hlave neustále prebieha porada, na ktorej je jedinou účastníčkou.
Výskum publikovaný v Archives of Women’s Mental Health v roku 2024 potvrdil súvislosť medzi vyššou kognitívnou záťažou matiek a stresom, vyčerpaním či depresívnymi príznakmi. Metaforicky povedané, žena môže žiť v harmonickej domácnosti, no v jej hlave neustále prebieha porada, na ktorej je jedinou účastníčkou.
Prečo ženy často zanedbávajú svoje psychické zdravie v prospech rodiny alebo práce?
Významnú úlohu zohrávajú spoločenské očakávania, výchova a naučené vzorce správania. Mnohé ženy si od detstva osvojujú presvedčenie, že dobrá matka, partnerka či zamestnankyňa má byť predovšetkým dostupná pre ostatných.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Z pohľadu psychológie môže ísť o vzorec sebaobetovania, pri ktorom človek dlhodobo uprednostňuje potreby druhých pred vlastnými. Problém nastáva, keď sa starostlivosť o seba začne zamieňať so sebectvom. Výsledkom môže byť chronické vyčerpanie a postupná strata kontaktu s vlastnými potrebami.
Ako vplýva multitasking a tlak spoločnosti na psychiku modernej ženy?
Multitasking je často prezentovaný ako ženská superschopnosť, no neuropsychologicky ide skôr o náročné prepínanie pozornosti medzi úlohami. Výskumy ukazujú, že časté prepínanie medzi náročnými činnosťami znižuje efektivitu, zvyšuje chybovosť a zaťažuje exekutívne funkcie mozgu, predovšetkým pracovnú pamäť a kognitívnu kontrolu.
Keď sa k tomu pridá spoločenský tlak byť úspešnou profesionálkou, starostlivou matkou a spokojnou partnerkou, vzniká dlhodobé preťaženie. Mozog totiž nie je počítač, v ktorom môžeme donekonečna otvárať nové okná bez toho, aby sa to prejavilo na jeho výkone.
Prečo ženy častejšie preberajú emocionálnu prácu doma aj v práci a ako to ovplyvňuje ich duševné zdravie?
Ide o kombináciu spoločenských rolí, výchovy a očakávaní, podľa ktorých majú byť ženy empatické, starostlivé a zodpovedné za emocionálnu pohodu ostatných. V praxi to znamená, že často riešia nielen vlastné emócie, ale aj predchádzajú konfliktom, upokojujú druhých a udržiavajú vzťahovú rovnováhu.
Európske výskumy potvrdzujú, že ženy nesú neúmerne vysoký podiel neviditeľnej práce v domácnosti, čo súvisí s vyššou mierou konfliktu medzi pracovným a rodinným životom. Ak sa človek neustále stará o emocionálne potreby ostatných, no jeho vlastné zostávajú nepovšimnuté, môže postupne strácať psychickú kapacitu a aj vzťahovú spokojnosť.
Ako si žena môže nastaviť hranice bez pocitu viny?
Najskôr je dôležité pochopiť, že pocit viny nemusí znamenať, že robíme niečo nesprávne. Niekedy iba signalizuje, že sa správame inak, než sme boli celý život naučené. Z pohľadu kognitívno-behaviorálnej terapie pomáha prehodnocovanie presvedčení typu „musím všetkým vyhovieť, inak ich sklamem“.
Hranice sú ako dvere na dome a ich existencia neznamená, že nemáme rady návštevy, ale že máme právo rozhodovať, kedy ich otvoríme.
Odporúčam začať malými, konkrétnymi hranicami, napríklad vetou: „Dnes to už nedokážem zabezpečiť, potrebujem si oddýchnuť.“ Hranice sú ako dvere na dome a ich existencia neznamená, že nemáme rady návštevy, ale že máme právo rozhodovať, kedy ich otvoríme.
Čo by ste odporučili ženám, ktoré sa cítia vinné, že „nevedia zvládnuť všetko“?
Predovšetkým by som im odporučila prestať zamieňať vlastnú hodnotu za produktivitu. Zo psychologického hľadiska môže byť presvedčenie „musím zvládnuť všetko“ prejavom maladaptívneho perfekcionizmu, pri ktorom človek nastavuje svoju sebahodnotu podľa výkonu.
Užitočné je vedome prehodnotiť priority, rozdeliť zodpovednosť a naučiť sa prijímať pomoc bez pocitu osobného zlyhania. Žena nemusí byť superhrdinkou, aby bola dobrou matkou, partnerkou alebo profesionálkou. Niekedy je najzdravším prejavom sily schopnosť povedať: Toto už nemusím zvládnuť alebo zvládať sama.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nebojte sa požiadať o pomoc
Pocit, že musíme všetko zvládnuť, nie je dôkazom našej slabosti, ale signálom, že toho na seba berieme priveľa. Vlastné potreby by preto nemali byť vždy na poslednom mieste a požiadať o pomoc nie je prejavom zlyhania. Zdravé hranice, spravodlivé rozdelenie povinností a čas na oddych sú dôležitou súčasťou starostlivosti o duševné zdravie.
Nemusíme čakať, kým nás vyčerpanie prinúti spomaliť, ani snažiť sa robiť všetko dokonale. Naša hodnota totiž nespočíva v tom, koľko toho zvládneme pre ostatných, ale aj v tom, či dokážeme byť vnímavé samy k sebe.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku