Európa ukrýva miesto, o ktorom ste možno doteraz ani len nepočuli, na mape by ste ho nenašli, no samo seba vyhlásilo za samostatnú krajinu, aj keď ňou všeobecne uznaná nie je. Toto miesto nesie názov Abcházsko a je súčasťou Gruzínska. Má vlastného prezidenta, menu aj bezpečnostné zložky. Cestovateľ, ktorý navštívil viac ako 100 krajín, strávil päť dní v tejto samozvanej republike a ukázal, ako tu vyzerá bežný život.
správy od nás budete mať ako prví.
Španielsky cestovateľ, ktorý si hovorí Ramilla de Aventura, má na YouTube 740-tisíc odberateľov. Vo svojich videách ukazuje často extrémne či kuriózne miesta sveta. A Abcházsko je nepochybne jedným z nich.
Abcházsko sa definuje ako sporné územie, ktoré sa nachádza na východnom pobreží Čierneho mora, na severozápade Gruzínska. Svoju nezávislosť od Gruzínska vyhlásilo v roku 1999 a predchádzali jej etnické konflikty a občianska vojna. Na hranici medzi Abcházskom a Gruzínskom boli roky umiestnené mierové sily OSN, to však nezabránilo Rusku, ktoré bolo v tom čase vo vojne s Gruzínskom, presunúť sa práve cez Abcházsko a otvoriť nový front.
Práve Rusko bolo prvou krajinou, ktorá uznala Abcházsko za nezávislý štát. Po ňom sa pridali Nikaragua, Venezuela, Sýria a Nauru – všetko krajiny, ktoré sympatizujú s Ruskom. Za hlavné mesto tejto separatistickej Abcházskej republiky sa považuje Sochumi.
Je šialené, že táto „krajina“ oslavuje Deň nezávislosti, čudoval sa cestovateľ
Ramilla hneď v úvode svojho videa ukázal zábery z osláv Dňa nezávislosti a podotkol ten paradox, že ako je možné, že ho oslavuje „krajina“, ktorá nie je svetom uznaná. „Pozrite, aké je to šialené,“ zhodnotil cestovateľ, ktorý do Abcházska pricestoval z ruského Soči, kde sa nachádzal predtým.
Ukázal, že na pobreží Čierneho mora to vlastne vyzerá ako kdekoľvek inde na pláži. V ďalšom prímorskom meste Pitsunda ho prekvapilo, aké je turistické – na ulici nebol problém zarezervovať si nejaký ten zážitok či exkurziu, ako poznáme z populárnych dovolenkových destinácií.
Zadíval sa na promenádu a podotkol, že toto miesto bolo po dlhé roky turistickou mekkou elity Sovietskeho zväzu. Dnes sem prichádzajú na dovolenku Rusi, ktorí si tu môžu užiť more o čosi lacnejšie než v Soči a okolí, vysvetlil cestovateľ.
Počas svojich potuliek narazil aj na stožiari vyvesenú vlajku a vysvetlil, že Abcházsko má svoju vlastnú, ktorá sa líši od tej gruzínskej. V tejto súvislosti spomenul Transnistriu, separatistický región v Moldavsku, ktorý Ramilla navštívil pred dvoma rokmi a práve tam mu skrsla v hlave myšlienka vybrať sa aj do Abcházska.
Abcházsky pas akceptuje len 5 štátov, je s ním nemožné cestovať ďalej
Ramilla opísal aj závislosť Abcházska na Rusku. Uviedol, že až 50 % jeho rozpočtu pochádza z ruských príspevkov a miestny turizmus je tiež obzvlášť závislý na Rusku. To, že Abcházsko nie je uznané medzinárodne, znamená, že abcházsky pas je akceptovaný iba v spomínaných piatich krajinách, ktoré akceptovali nezávislosť Abcházska. „Je nemožné cestovať do žiadnej inej krajiny sveta s tým pasom,“ opísal temnú stránku života miestnych.
V hlavnom meste Sochumi cestovateľ ukázal športovú halu, ktorá zostala po vojne opustená a na ktorej svietia olympijské kruhy. Vysvetlil, že so skutočnou olympiádou nemajú absolútne nič spoločné.
Pozrel sa aj na miestnu železničnú stanicu, kde ukázal ruské vlaky, ktoré tu premávajú, avšak len jedným smerom – smerom do Ruska. Koľajnice smerujúce na druhú stranu, do Gruzínska, boli prázdne.
Na obed Ramilla zavítal do tradičného hostinca, kde mali podávať „dobré pivo a dobré miestne jedlo“, a to za sprievodu hudobných videoklipov z vojny, na ktorých vojaci hrajú na gitare a spievajú.
Cestovateľ sa po piatich dňoch vydal von z Abcházska smerom cez hranicu späť do Soči, pretože dostať sa z neho do Gruzínska je mimoriadne komplikované, až nemožné. Takto mu prechod hranicou do Ruska zabralo asi 15 minút.
Prechod cez Gruzínsko inému cestovateľovi zabralo dva dni
V komentároch pod videom Ramillu sa ozval muž, ktorý sa zdôveril, že navštívil Abcházsko ešte v roku 2013 a na rozdiel od neho postupoval cez gruzínske hranice. „Trvalo dva dni, kým ma pustili. Najprv mi odmietli uznať moje abcházske vízum, no nakoniec som mohol prejsť,“ zaspomínal si.
Pridal sa k nemu aj ďalší dobrodruh, ktorý bol v Abcházsku tiež. „Príroda je tam nádherná, ale ľudia žijú v chudobe,“ doplnil.
Medzinárodné organizácie a väčšina štátov dodnes uznávajú celistvosť Gruzínska a nepodporujú samostatnosť Abcházska. To má niekoľko spoločných čŕt s Podnesterskom – obe separatistické republiky majú de facto svoju vlastnú vládu, sú podporované Ruskom, vlastnú menu a úrady a taktiež hranicu, ktorá ich oddeľuje od „zvyšného“ územia štátu.
Nahlásiť chybu v článku