Najprv ho umyjeme, potom doň zahryzneme a napokon príde na rad posledná časť – ohryzok. Ten väčšina z nás bez váhania zahodí do koša. Je to však veľká škoda.
správy od nás budete mať ako prví.
Práve v časti jablka, ktorú považujeme za odpad, sa totiž nachádza vláknina, pektín a ďalšie rastlinné látky, ktoré môžu byť prospešné pre naše trávenie a črevný mikrobióm, ako píše portál Very Well Health.
Črevá sa „potešia“
Naše črevá sú domovom biliónov mikroorganizmov – baktérií, kvasiniek a ďalších mikróbov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri trávení a fungovaní imunitného systému. Vedci preto čoraz viac upozorňujú na význam zdravého a rozmanitého črevného mikrobiómu.
Jablká môžu byť jeho súčasťou vďaka vláknine a ďalším látkam, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné črevné baktérie. A práve tu prichádza na rad aj jadrovník. Nachádza sa v ňom množstvo mikroorganizmov, takže ich konzumácia prispieva k pestrejšiemu črevnému mikrobiómu. Výsledkom môže byť silnejšia imunita, čo sa hodí v tomto období, keď začína jeseň a s ňou aj chrípkové obdobie.
Môže podporovať zdravý črevný mikrobióm
Jablká obsahujú vlákninu a ďalšie látky, ktoré môžu byť prospešné pre mikroorganizmy žijúce v našom tráviacom trakte. V črevách sa nachádzajú bilióny baktérií, kvasiniek a ďalších mikroorganizmov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri trávení, fungovaní imunitného systému aj celkovom zdraví.
Jablkové jadro pritom obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktorých konzumácia môže prispievať k pestrejšiemu črevnému mikrobiómu. Zdravý a rozmanitý mikrobióm sa spája nielen s lepším trávením, ale aj so správnym fungovaním imunity a ďalšími aspektmi ľudského zdravia.
Napomáha tráveniu vďaka pektínu
Jablká sú bohaté na vlákninu, vitamíny a antioxidanty. Významnou zložkou je aj pektín, druh rozpustnej vlákniny, ktorý funguje ako prebiotikum. Prebiotiká slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v čreve. Pektín tak môže podporovať ich rast a prispievať k zdravému črevnému prostrediu.
Strava bohatá na prebiotickú vlákninu môže zároveň pomáhať udržiavať pravidelné vyprázdňovanie a predchádzať zápche. Vláknina navyše predlžuje pocit sýtosti po jedle a môže pomáhať regulovať hladinu cukru v krvi.
Ukrýva antioxidanty
Jablká sú známe aj obsahom antioxidantov. Ide o látky, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením spôsobeným oxidačným stresom. Nachádzajú sa v nich napríklad flavonoidy a polyfenoly, ale aj vitamíny C a E.
Pravidelná konzumácia ovocia a zeleniny bohatej na antioxidanty je súčasťou stravy, ktorá môže podporovať zdravie srdca a celkovú kondíciu organizmu. Nie všetky časti jablka sú pritom z hľadiska obsahu prospešných látok rovnaké. Významné množstvo sa nachádza aj v šupke a v okolí jadrovníka – teda v častiach, ktoré často končia v odpade.
Kto by mal jadro vynechať?
Hoci sa jablkové jadro dá zjesť, nemusí byť vhodné pre každého. Je tvrdšie a môže sa horšie žuť, pričom semienka predstavujú aj riziko vdýchnutia alebo zadusenia. Malé deti a ľudia, ktorí majú problémy s prehĺtaním, by preto jadro radšej konzumovať nemali.
Opatrnosť je na mieste aj v prípade alergie alebo precitlivenosti na jablká. Ak dodržiavate špecifickú diétu, napríklad diétu s nízkym obsahom FODMAP (krátkoreťazcové sacharidy, ktoré sa v tenkom čreve nevstrebávajú úplne a spôsobujú pocit nadúvania), vhodnosť konzumácie jabĺk je dobré konzultovať s odborníkom.
Pri užívaní niektorých liekov môže dochádzať k interakciám s jablkovým džúsom. Ak pravidelne užívate lieky, napríklad na vysoký krvný tlak, alergie alebo astmu, o vhodnosti konzumácie jabĺk či jablkového džúsu sa môžete poradiť s lekárom alebo lekárnikom.
Semienka radšej nejedzte
Pozor však na semienka, tie z jablka radšej odstráňte. Obsahujú totiž látku nazývanú amygdalín. Tá môže pri rozžutí a trávení uvoľňovať kyanovodík, z ktorého vzniká kyanid. A ten je vo vysokých dávkach jedovatý.
Dobrou správou je, že množstvo amygdalínu v niekoľkých náhodne zjedených jablkových semienkach je veľmi malé, takže bežná konzumácia jabĺk nepredstavuje dôvod na paniku. Napriek tomu odborníci odporúčajú semienka nekonzumovať, najmä vo väčších množstvách. Amygdalín sa nachádza aj v semenách či kôstkach niektorých ďalších druhov ovocia, napríklad marhúľ, čerešní a broskýň.
Jadrovník s prospešnými látkami
Ak ste doteraz jadro jablka bez premýšľania vyhadzovali, nemusíte sa cítiť previnilo. Najdôležitejšie látky sa nenachádzajú iba v jeho strede a úplne postačí, ak budete jablká pravidelne konzumovať aj so šupkou. Ak vám však neprekáža tvrdšia štruktúra jadrovníka, môžete zjesť aj jeho časť.
Takže nabudúce, keď dojete jablko, nemusíte automaticky mieriť s jadrom do koša. Vyhadzujete totiž časť ovocia, ktorá má čo ponúknuť.
Nahlásiť chybu v článku