Záhada Botticelliho obrazu Zrodenie Venuše má byť vyriešená. Za záhadným pohľadom sa mohol skrývať nádor

Vedci sa domnievajú, že po viac ako 540 rokoch vyriešili záhadu slávneho obrazu. Zrodenie Venuše znázorňuje mytologickú maľbu nahej ženy. Pozornosť verejnosti však pritiahol jej zvláštny bočný pohľad. 

Mytologická maľba nahej ženy

Umelecký obraz s názvom Zrodenie Venuše (The Birth of Venus, v talianskom origináli La nascita di Venere), ktorý je trvalo vystavený v Galérii Uffizi vo Florencii v Taliansku, namaľoval taliansky renesančný maliar Sandro Botticelli v rozmedzí rokov 1484 až 1486. Čiže pred viac ako 540 rokmi. Pri tvorbe obrazu sa Botticelli údajne inšpiroval antickým maliarom Angelom Polizianom, ktorý sa zas inšpiroval básnikom Ovídiom a jeho povstaním Venuše z mora.

Ide o mytologickú maľbu, v ktorej centre stojí nahá žena – pravdepodobne Simonetta Vespucci, legendárna florentská kráska, ktorá si rukami a vlasmi zakrýva intímne partie. Najväčšiu pozornosť si však získala pre svoj bočný pohľad, ktorý medzi umelcami vytvára nekonečné debaty už stovky rokov.

Teraz však odborníci predpokladajú, že maliar verne znázornil jemné príznaky ničivej choroby, ktorá zabila jeho múzu storočia predtým, ako ju moderná medicína dokázala vysvetliť. V novej teórii sa domnievajú, že jej bočný pohľad odráža zničujúci zdravotný stav, ktorým trpela, píše New York Post.

Pravdepodobne mala nádor na hypofýze

Vedci z Londýna, Ríma a Kalifornie v novej štúdii totiž tvrdia, že jej pohľad mohol byť spôsobený adenómom hypofýzy, zvyčajne benígnym nádorom mozgu, ktorý rastie na hypofýze (podmozgová žľaza).

K tejto teórii dospeli po dôkladnom preskúmaní historických dokumentov, v ktorých sa dozvedeli, že Simonetta Vespucci umrela vo veku len 23 rokov, pravdepodobne práve na nádor mozgu. V dochovaných dokumentoch sa totiž uvádza, že Simonetta umrela náhle. Zrútila sa na plese a následne svoje posledné dni života prežila v príšerných bolestiach hlavy, halucináciách, vracaní a vo vysokých horúčkach, čo sú podľa lekárov príznaky rýchlo rastúceho nádoru hypofýzy. Jej okolie však bolo v tom období presvedčené, že umrela na tuberkulózu.

V novej štúdii zároveň softvérom na rozpoznávanie tvárí porovnávali Simonettu na viacerých obrazoch, ktoré ju znázornili. Dokonca im pomohla aj umelá inteligencia, ktorá ich teóriu posilnila.

Bola jednou z najobdivovanejších žien

Simonetta bola v renesančnej spoločnosti oslavovaná pre svoju krásu, intelekt a pôvab, dokonca bola, aj napriek svojmu krátkemu životu, jednou z najobdivovanejších žien vo Florencii. Botticelli ňou bol fascinovaný aj dlho po jej smrti, celkovo ju namaľoval päťkrát. Aj vďaka jeho obrazom sa Simonettina tvár stala jednou z najznámejších v dejinách umenia.

Umelecký svet sa však spája s množstvom ďalších záhad. Napríklad minulý rok sa pravdepodobne vyriešila dávna záhada, nad ktorou si ľudia lámali hlavy už stovky rokov, spojená so slávnym obrazom Dievča s perlovou náušnicou, známym aj ako „Dievča v turbane”, no prezývaným aj „Mona Lisa severu”, namaľovaným holandským maliarom Janon Vermeerom okolo roku 1665.

Nikto totiž nevedel, kto bola záhadná postava s hlbokým pohľadom a jemne pootvorenými ústami. Bola to fiktívna múza alebo skutočné dievča? Umelecký historik Andrew Graham-Dixon však tvrdí, že po viac ako 360 rokoch konečne odhalil identitu tohto tajomného dievčaťa.

Vraj ide o desaťročnú Magdalénu – dcéru mecenášov Vermeera, Pietra Claeszoona van Ruijven a Marie de Knuijt. Títo manželia však neboli len zberatelia, ale aj príslušníci radikálnej kresťanskej sekty nazvanej remonštranti. Vermeer mal k tejto skupine blízko a ich presvedčenia tak ovplyvňovali aj jeho umeleckú tvorbu.

Pozri aj:

Kávový expert Filip Lörinc: Ľadová káva neznamená len espresso s kockami ľadu a mliekom