Bez Slnka, centrálnej hviezdy našej slnečnej sústavy, by sme tu nikdy neboli. Všetko okolo nás je závislé od energie a tepla, ktoré nám Slnko na Zem posiela. Čo by sa však stalo, keby Slnko zrazu prestalo fungovať, alebo by z neznámych príčin „zmizlo“? Ako by to potom s nami vyzeralo? Zrejme tušíte správne, že veľmi dobre nie.
- Ak by Slnko prestalo „fungovať“ a produkovať tak energiu, teplo a svetlo, ani by sme to spočiatku nezistili. Trvalo by asi 8 minút a 20 sekúnd, kým by sme zistili, že sa chystá niečo veľmi zlé. Toľko totiž trvá svetlu, kým „docestuje“ na našu Zem.
- Po ôsmych minútach by sme nestratili len svetlo a teplo, ktoré zo Slnka máme, ale aj gravitačnú silu, ktorou nás Slnko „drží“ na obežnej dráhe. Naša Zem by teda ďalej neobiehala okolo tejto hviezdy ale namierila by si to priamo do neznámeho vesmíru a to rýchlosťou takmer 108 tisíc km/h.
- Keby zmizlo Slnko, nestratila by Zem všetko svetlo. Prišli by sme samozrejme aj o Mesiac, ktorý len odráža svetlo zo Slnka, ale stále by na Zem svietilo svetlo z hviezd. Intenzita tohto svetla je však veľmi malá a tvorí asi 1/300 jasu, ktoré odráža Mesiac v splne.
- Aj keby Slnko prestalo „fungovať“ v mestách by tma nenastala. Teda nie hneď. Stále by sme totiž mohli využívať energiu z fosílnych palív či vodné elektrárne. Umelé osvetlenie by však malo len charakter poslednej nádeje, ktorá by čoskoro vyhasla…
- Fotosyntéza by sa u 99,9 rastlín zastavila takmer okamžite po už spomínaných úsmych minútach, po ktorých by sme prišli o svetlo zo Slnka. Celá ríša rastlín by začala postupne umierať. Niektoré by uhynuli už za pár dní či týždňov, no najväčšie stromy by vydržali aj niekoľko rokov. Napriek tomu, že kyslík by už žiadne rastliny nevyrábali, v atmosfére by ho pre všetkých ľudí a zvieratá ostalo dostatok na stovky rokov.
- Po strate svetla a tepla zo Slnka by naša Zem začala okamžite „vypúšťať“ teplo do šíreho Vesmíru. Ochladzovanie Zeme by bolo spočiatku veľmi rýchle a postupne by sa spomaľovalo. Už za prvý týždeň by bola priemerná teplota na Zemi 0°C (momentálne je to 15°C). Za prvý rok od takejto katastrofy by bola priemerná teplota Zeme -73°C.
- Ľudia, ktorí by takúto katastrofu prežili, by museli okamžite po strate svetla a tepla zo Slnka nájsť oblasť, v ktorej sa nachádzajú zdroje geotermálnej energie. Tí, ktorí by nežili v takejto oblasti, alebo by sa neukryli do krytov ohrievaných nukleárnym teplom, by do jedného roka na Zemi určite neprežili.
- Za 20 až 30 rokov od konca Slnka by sa naša atmosféra začala vplyvom extrémne nízkych teplôt premieňať na kvapalinu. Vzduch by sa zmenil na oblaky, z ktorých by neustále „pršal kvapalný vzduch“. V tomto období je ešte možné, že na Zemi bude stále žiť človek. Jeho život bude však existovať len v špeciálne upravených bunkroch.
- Miliardy rokov po tom, ako na Zemi zamrzne aj posledný človek, bude na dne oceánov stále kvapalná voda. Pod obrovskou vrstvou tvrdého ľadu totiž bude stále existovať voda v kvapalnej forme ohrievaná zemským jadrom. V tejto vode prežijú aj extrémne odolné organizmy a dokonca sa tu začne tvoriť celkom nový ekosystém, ktorému budú takéto podmienky vyhovovať.
- Po týchto miliardách rokov sa naša Zem dostane od pôvodného postavenia v okolí Slnka o 100-tisíc svetelných rokov ďalej. Je možné, že na svojej ceste „narazí“ na celkom novú hviezdu, ktorá ju svojou energiou „pritiahne“ a Zem tak začne obiehať okolo nového Slnka. Vďaka teplu sa večný ľad na Zemi začne postupne meniť a k slovu sa dostanú extrémne odolné organizmy, ktoré prežili vo vode na dne oceánov. Postupným vývojom sa na Zemi sa môže vyvinúť plnohodnotný život a je možné (resp. nie je nemožné), že sa na Zemi znovu narodí človek.
Síce to znie neuveriteľne, ale takto by pravdepodobne vyzeral príbeh Zeme, keby Slnko stratilo svoju funkciu. Je jasné, že človek by takúto katastrofu neprežil, ale život by na Zemi celkom určite nevymizol.
Pozri aj: Čo by sa stalo keby všetky pavúky zmizli?
interez.sk (Lukáš M.), 9gag.com
Odporúčané články
Nahlásiť chybu v článku