Ľadovce na súostroví Špicbergy ležiacom v Severnom ľadovom oceáne severne od Nórska prišli v lete 2024 o obrovské množstvo ľadu. Vedci vypočítali, že išlo o 61,7 gigatony (možná odchýlka je plus/mínus 11,1 gigatony), čo predstavuje stratu približne jedného percenta tamojšej masy ľadu.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA citujúcej zistenia tímu vedeného Thomasom V. Schulerom z Univerzity v Osle, ktoré zverejnil časopis Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Toto topenie „prekonalo všetky predchádzajúce pozorovania“, píšu vedci.
Údaje pochádzajú z pozorovaní aj diaľkového prieskumu
Spomínané údaje získali pomocou pozorovaní, modelovania a diaľkového prieskumu. Ak sa vezme do úvahy úbytok ľadovcov v okolitých oblastiach, prišlo Barentsovo more, na ktorého severozápadnom okraji Špicbergy ležia, za jediný rok o približne 102 gigaton ľadu (plus/mínus 22,9 gigatony).
Táto skutočnosť mala vplyv aj na hladinu globálneho oceánu: Podľa analýz sa zvýšila o približne o 0,27 milimetra, z čoho 0,16 milimetra bolo spôsobených topením ľadu na Špicbergoch. Grónsky ľadový príkrov prišiel podľa vedcov počas toho istého leta o porovnateľné množstvo ľadu ako Špicbergy (55 gigaton, plus/mínus 35 gigaton), ten však pokrýva približne 50-krát väčšiu plochu.
Príčinou boli rekordne vysoké teploty
„Väčšina úbytku ľadu (na Špicbergoch) v roku 2024 nastala počas šesťtýždňového obdobia pretrvávajúcich atmosférických cirkulačných vzorcov, ktoré boli príčinou rekordne vysokých teplôt,“ uviedli výskumníci v PNAS. Hoci v súčasných klimatických podmienkach ide o zriedkavú situáciu, predpovede podľa nich naznačujú, že „takéto teplotné úrovne budú do konca 21. storočia čoraz bežnejšie a možno dokonca prekonajú tie z roku 2024.“
Schulerov tím sa preto domnieva, že leto 2024 na Špicbergoch môže slúžiť ako základ prognózy topenia ľadu v Arktíde a poskytnúť predstavu o podmienkach, ktoré nastanú o 70 rokov.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku