Opak je však pravdou – niektorým živočíšnym druhom sa tu bez neustálych zásahov ľudí darí veľmi dobre. Niektorým druhom neprekáža dokonca ani silná radiácia. Istému druhu húb sa darí aj v silne zamorenom prostredí a vedci pre ne našli využitie na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Huba dokáže prežiť aj extrémne žiarenie
Súčasťou černobyľskej fauny a flóry je aj huba Cladosporium sphaerospermum. Ako informuje štúdia publikovaná prostredníctvom portálu bioRxiv, táto huba je známa tým, že dokáže prežiť aj v tých najextrémnejších podmienkach, vrátane miest s extrémne vysokou radiáciou, píše portál Science Times. Cieľom vedcov však tentoraz nebolo zisťovať, ako dokáže huba prežiť v Černobyle, chceli overiť poznatok, že huba dokáže efektívne pohlcovať gama žiarenie. Ak by sa tento predpoklad podarilo potvrdiť, huba by mohla slúžiť ako živý ochranný štít, ktorý by sa samostatne regeneroval a množil.
Do experimentu sa pustili vedci v spolupráci so spoločnosťou Space Tango. Súčasťou experimentu je špeciálny modul CubeLab, platforma, ktorá umožňuje nezávislé spustenie viacerých aplikácií súčasne. Vďaka množstvu počítačov zas vedci dokážu merať vlhkosť, teplotu, množstvo svetla a vďaka Geigerovým počítačom získavať údaje týkajúce sa radiácie.
Hubám sa vo vesmíre darí dobre
Dostatok húb zabezpečila spoločnosť Microbiologics, pričom C. sphaerospermum bolo umiestnené v dvoch oddelených Petriho miskách s agarom so zemiakovou dextrózou. Spoločnosť SpaceX následne huby dopravila na palubu ISS 14. januára 2019 v rámci misie CRS-16. Ako píše bioRxiv, vedci zisťovali nielen to, ako sa hube bude dariť na palube ISS, ale aj to, ako by v budúcnosti zvládla žiarenie na Marse. Predbežné výsledky ukázali, že hubám sa vo vesmíre darí viac než dobre, vďaka ionizujúcemu žiareniu rastú rýchlejšie.
Zvláštne schopnosti húb rastúcich v černobyľskej oblasti boli prvýkrát objavené ešte v roku 1991, kedy vedci postrehli, že huba Cryptococcus neoformans sa takpovediac kŕmi radiáciou. Ukázalo sa, že huba obsahuje stopy melanínu, pigmentu, ktorý spôsobuje okrem iného napríklad tmavnutie pokožky. Aj vďaka melanínu huby pohlcujú žiarenie v procese, ktorému sa hovorí radiosyntéza.
Proces je podobný, ako keď rastlina premieňa oxid uhličitý a chlorofyl na glukózu a kyslík. Ako v rámci súčasného výskumu dokázali vedci Graham K. Shunk, Xavier R. Gomez a Nils J.H. Averesch, podobnými vlastnosťami disponuje nielen Cryptococcus neoformans, ale aj Cladosporium sphaerospermum. Aj keď samostatná huba by ako štít chrániaci pred žiarením vo vesmíre nestačila, jej potenciál je v tejto oblasti nepopierateľný a vedci plánujú možnosti spomínaných húb skúmať ďalej.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku