Napríklad, pomalky dokážu prežiť extrémnu dávku radiácie, nízke, ale aj vysoké teploty, či iné nepriaznivé podmienky. Nie nadarmo je považovaná za toho najodolnejšieho živočícha na tejto planéte. Až donedávna sa však vedci nazdávali, že jednu vec nezvládne žiaden mnohobunkový organizmus, a to existenciu bez kyslíka. Zdá sa, že sa predsa len mýlili.
Ku svojmu prežitiu nepotrebuje kyslík
Ako informuje portál Science Alert, vedci objavili prvý mnohobunkový organizmus, ktorý ku svojmu prežitiu nepotrebuje kyslík. Ide o parazita podobného medúze, ktorému chýba mitochondriálny genóm. To znamená, že organizmus nedýcha a kyslík k svojej existencii vôbec nepotrebuje. Objav je pre vedcov mimoriadne vzrušujúci, a to nielen preto, že možnosti organizmov žijúcich na Zemi sú zdanlivo nekonečné. Novinka totiž môže ovplyvniť spôsob, akým doteraz vedci nazerali na hľadanie života mimo našej planéty.
Schopnosť spracúvať kyslík, teda dýchať, si organizmy vyvinuli pred viac ako miliardou rokov. Archeóny sa postupne naučili spolunažívať s baktériami, vznikla symbióza a vďaka evolúcii napokon vznikli bunky, ktoré obsahovali organely, vrátane mitochondrií. Okrem červených krviniek každá bunka ľudského tela obsahuje mitochondrie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v procese dýchania.
Mitochondrie rozkladajú kyslík na molekuly adenozíntrifosfátu a sú využívané ako pohonná látka pre bunkové procesy. Je známe, že mnoho organizmov sa prispôsobilo nehostinným podmienkam a dokážu žiť v prostredí, kde je kyslíka nedostatok. Vedci však roky viedli diskusie o tom, či existuje mnohobunkový organizmus, ktorý by dokázal prežiť v absolútnej neprítomnosti kyslíka.
The parasitic cnidarian Henneguya salminicola, which has lost its mitochondrial genome, infects salmon as part of its life cycle.
When the salmon dies, the parasite releases microscopic spores, which are then eaten by worms, the creature’s other host.https://t.co/b5ObfDgMc9 pic.twitter.com/cK3LHKcboq
— Microbes&Infection (@MicrobesInfect) February 25, 2020
Parazit stratil svoj mitochondriálny genóm
Dôkaz o tom, že taký organizmus existuje, našiel tím izraelských vedcov na čele s Dayanou Yahalomi. Tí sa totiž rozhodli podrobne preskúmať parazita Henneguya salminicola, ktorý vytvára neestetické, avšak neškodné cysty v tele rýb, najmä lososa. Po bližšom preskúmaní sa ukázalo, že parazit H. salminicola stratil svoj mitochondriálny genóm. Okrem toho, organizmus stratil schopnosť aeróbneho dýchania a takmer všetky gény súvisiace s replikáciou mitochondrií.
Namiesto mitochondrií má parazit organely podobné mitochondriám, aj tie sú však nezvyčajné. Na vnútornej strane membrán majú záhyby, ktoré v prírode nie sú bežne viditeľné. Ako presne parazit prežíva bez kyslíka, to je zatiaľ pre vedcov záhadou. Jednou z možností je, že čerpá adenozíntrifosfát z tela hostiteľskej ryby.
Samozrejme, takýto život má svoje výhody, ale aj nevýhody. H. salminicola bol kedysi voľne žijúci organizmus podobný medúze, postupom času však stratil svoj pôvodný genóm. Organizmus si udržal len pŕhlivé bunky, tie však nevyužíva na pŕhlenie, ale prichytáva sa vďaka nim na telo hostiteľa.
Science Alert
Nahlásiť chybu v článku