Hviezdy sa rodia, keď sa spoja čiastočky prachu a zrútia sa do seba. Následne horia milióny až miliardy rokov, až vyhasnú a explodujú. Pritom do okolia vyvrhnú materiál, ktorý sa opäť zhlukuje a vytvára nové objekty ako napríklad meteority. A jeden takýto meteorit bol objavený v 60. rokoch 20. storočia Austrálii.
Vedci ho teraz podrobne preskúmali a učinili obrovský objav. Ako informuje portál Phys, našli v ňom najstarší materiál na svete, ktorý datovali do obdobia spred 7,5 miliardy rokov.
„Je to jedna z najzaujímavejších štúdií, na akých som pracoval,“ povedal Philipp Heck docent na Chicagskej univerzite a hlavný autor článku v zborníku Národnej akadémie vied. „Toto sú najstaršie materiály, aké sme kedy našli a hovoria nám o tom, ako sa v galaxiách tvorili hviezdy,“ dodal.
„Je to akoby ste spálili kopu sena, aby ste v nej našli ihlu,“ prirovnáva Heck proces rozpúšťania organického materiálu. Následne zrnká prachu o veľkosti od 2 do 30 mikrónov analyzovali pomocou izotopu neónu a datovali ho, pričom niektoré zrná mali vek až 7 miliárd rokov.
Tím vedcov analyzoval 40 „presolárnych zŕn“ a zistil, že väčšina častíc má 4,6 až 4,9 miliardy rokov. Najstaršie častice v skúmanom meteorite mali však rekordných 7,5 miliardy rokov.
V porovnaní s tým, že Slnko a následne aj naša Zem a slnečná sústava vznikli pred 4,6 miliardami rokov, sú tieto nálezy neuveriteľne staré a je jasné, že prach musí pochádzať z mimo našej slnečnej sústavy.
Tento objav môže vedcom priniesť cenné informácie o vzdialených sústavách a vzniku vesmíru, ako aj procesoch, ako sa formoval náš vesmír.
Nahlásiť chybu v článku